Bakht Singh

NÁVRATBOŽEJ SLÁVY

Obsah

1.Problém straty

2.Návrat Božej Slávy

3.Bohoslužba a spoločenstvo

4.Stavba podľa nebeského plánu

5.Pravý Levita

6.Smelo a bez prekážky

7.Sláva Kristova

8.Otázky a odpovede

1. Problém straty:

„Akeď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Zoberte zvýšenékúsky, aby nič nezhynulo! A tak zobrali a naplnili dvanásť košovkúskami z tých päť jačmenných chlebov, ktoré sa zvýšili tým,ktorí jedli“, Ján 6,12-13. Chcem, abysme sa spoločne pozreli na tie „zvyšky“, ktoré sa tuspomínajú. Prečo Pán prikázal učeníkom, aby pozbierali kúsky?Pán Ježiš Kristus sám išiel na horu, zatiaľ čo učeníci vošlido člna. Ale čo sa stalo s kúskami? Je celkom možné, že ichzobrali ľudia z toho davu, aby dokázali svojim priateľom amilovaným doma, že boli s Pánom Ježišom Kristom, a že prijalipožehnanie . Ale mojím zámerom dnešný večer je upozorniť vásna to, že nášmu Pánovi sa nepáčia straty. Pretoprikázal, aby sa nič nestratilo. Ak mu tak záležalo na týchponechaných kúskoch, o čo viac Mu záleží na našom čase,peniazoch a energii! Keď pozrieme na naše životy, musímepriznať, že veľa času premrháme, veľa našich peňazíminieme na zlé účely, veľa našej energie premárnime.

Keď som v roku 1933začal so svojou službou v Indii, tak som si myslel, že Bohapoteším tým, že strávim všetok možný čas tým, že budemhlásať Evanjelium všade, kde som šiel. Začal som skoro ránotým, že som si vrecká naplnil Evanjeliami a traktátmi a sknihami na pleciach som chodil z obchodu do obchodu, z ulice doulice, od osoby k osobe a štedro som ich rozdával. Dvakrát dennesom poriadal stretnutia pod šírym nebom a každý večer stretnutiav chalupách. Pracoval som veľmi usilovne. Takto to šlo po šesťmesiacov. Nevidel som však žiadne výsledky. Utešoval som sa, žesom vykonal svoju povinnosť a keď som to takto robieval, často somzmeškal svoj obed a čaj, ale bol som na mŕtvom bode. Duchovnesom nerástol.

1.

Keď som sa modlil: „Pane, čo to je so mnou?“, Pán mi ukázal, že Mu slúžimvo vlastnej sile a múdrosti a že márnim čas! Ukázal mi, ako somsi skrátil môj tichý čas ráno, aj večer, aby som slúžilvonku. Kajal som sa zo svojej nedbalosti a rozhodol som sa, žeprv ako pôjdem von, budem čakať na Pánov plán! Chcel somvidieť ovocie. Modlil som sa tri hodiny, keď mi Pán povedal, žemám ísť do Vojenského bazáru. Zavolal som svojich priateľov apovedal som im, že Boh nám dal plán na tento deň a že máme dnesísť do Vojenského bazáru. Namietali, „Vieš ako je to ďaleko?... Je to až sedem kilometrov ... teraz je desať hodín ...Jepoludňajšie slnko ... Poďme zajtra.“ Namietal som: „Bohpovedal, že musím ísť teraz – vo Vojenskom bazári niekto čakána Pána“. Keďže autobusy nepremávali, tak sme šli pešo. Zahodinu a pol sme došli na miesto a pod šírim nebom sme začalispievať a kázať. Zo svojho obchodu vyšiel muž a povedal„Pozrite, ja som Mohamedán – toto je môj obchod – a nedovolímvám kresťanom, aby ste tu kázali.“ Povedal som, že tu nejde onátlak a že bude zodpovedný Bohu na Súdny deň, ak Ho odmietne.Pohli sme sa na iné miesto a začali sme spievať a kázať. Potomprišiel policajt. Ani on nám nedal povolenie, aby sme tam stáli akázali. Potom som sa modlil , „Pane, poslal si nás do Vojenskéhobazáru, ale nikto nás nechce“. Pán povedal: „Choďte ďalej“.Šli sme teda ďalej a skončili sme s posolstvom, keď ku mneprišiel mladý Hinduista, ktorý bol absolventom univerzity vPunjab. Zistil som, že za posledné štyri roky cestoval, hľadajúcpokoj. Šiel na mnohé púte do rôznych častí Indie, bol všaksklamaný. Povedal: „Len včera som hovoril, že si prajem stretnúťsa s nejakým dobrým kresťanom, ktorý by mi pomohol. Viem, že vásdnes sem poslal Boh.“ Odvtedy nám Pán dával duše každý deň.- nielen jedného, ale mnohých medzi Síkhmi a Hinduistami, ako ajMohamedánmi. Takto mi Boh začal dávať ovocie. On od násočakáva ovocie!

Rovnaký princípsa týka použitia našich peňazí. Nakladáme s našimipeniazmi zle? V dávnejších dňoch som v mojich vreckáchnosieval mnoho mincí, lebo som mal vo zvyku dať ich komukoľvek,kto ma o peniaze požiadal. Ale jedného dňa, keď som rozdával,prehovoril ku mne Boh a povedal: „To nie sú tvoje peniaze, súmoje. Kto si ty, že utrácaš moje peniaze?“ Od toho dňasom sa rozhodol, že nikdy neminiem ani jeden paisa bez toho, že bysom nepožiadal o Božie dovolenie. Váš čas, ako aj vaše peniazepatria Bohu. Peniaze nikdy nepokladám za svoje vlastné. Nikdy ničnekúpim, pokiaľ som si nie istý, že Boh má zámer v tom akominiem peniaze. Pamätám sa, že v Amerike som potrebovalostrihať si vlasy. Peniaze som mal, ale môj Pán mi nedovolil , abysom si ich dal ostrihať. Modlil som sa po tri týždne, zatiaľ čomoje vlasy rástli veľmi do dĺžky. Prišiel som do Minneapolis aPán mi povedal, aby som zišiel dolu schodmi do holičstva, kde sidám dobre ostrihať vlasy. A zatiaľ, čo mi holič strihal vlasy,opýtal som sa ho: “Pán Bruce, môžete mi povedať, či steznovuzrodený?“ Povedal: „Nie, ale rád by som chcel byť“. Atak, keď skončil, vzal som svoju Bibliu a vysvetlil som mu Cestuspasenia. Kľakol si a prijal Pána. Odmietol, aby som mu zaplatil.Tak mi Pán dal výsadu viesť holiča k Nemu samému, a ako bonusostrihanie vlasov zadarmo. Z Božieho Slova verím, že budememusieť vydať počet za náš čas a peniaze!

Rok 1936 bol začiatkommohutného hnutia Svätého Ducha, ktorý sa udial na siedmichmiestach v Pandžáb. Prvý z nich sa začal v Pathankot. Dokonca ajv hodoch toľkej žatvy duší, Boh ma mal čo naučiť o strate. VPathankot sa dohodlo, že usporiadam päť stretnutí. Súhlasil som,že tak urobím, aj keď som sa necítil dobre. V skutočnosti sommal horúčku, bolesť hlavy a kašeľ. Keď som ten večer prišieldo mojej izby, cítil som sa veľmi unavený a stále veľmi chorý;a tak bez mnohej modlitby som išiel spať. O polnoci zaznelo nadverách veľmi jasné zaklopanie. Toto zaklopanie som počul odlišnetri krát, ale na moje zavolanie nikto neodpovedal. Potom ma napadlomodliť sa: „Pane, povedz mi, čo to je?“ A Pán mi jasneodpovedal: „Vstaň a modli sa!“ Bol som veľmi unavený, ale somzišiel z postele a modlil som sa. Takto to šlo po päť nocí. Po nedeľnom večernom stretnutí, keď ľudia šli domov, zavolal som ich naspäť a povedal:

2.

“Verím, že je tuniekto, kto chce vydať svedectvo. Cíťte sa, prosím, slobodnízverejniť Slovo, ak

k vám Boh hovoril“.Na to vstalo asi desaťročné dievča a veľmi jasne a jednoduchopovedalo, že ju stretol a zmenil Pán Ježiš Kristus a odpustil jejhriechy. Potom nasledovalo druhé a tretie, až napokon asi desaťdievčat rovnakého veku svedčili o tom, ako Boh odhalil ich hriechya ako boli uistené o Jeho odpustení. Všetky pochádzali zneďalekej Dievčenskej školy. Učiteľ tejto Dievčenskej školy mipovedal: „Brat, je to až príliš dobré, je to neuveriteľné!Budete sa láskavo modliť, aby požehnanie pokračovalo?“ Ako smesa začali modliť, zdalo sa, akoby ľudia boli bití koženým bičom– so slzami volali o milosť. Iní sa skrývali pod stoličkami alavicami – a triasli sa! Ľudia boli pod usvedčením hriechu.Takto to šlo za určitý čas . Potom som sa opýtal: „Koľkí tunie sú dosiaľ znovuzrodení?“ Zdvihlo sa asi tridsať ažštyridsať rúk. „Nejdeme domov pokiaľ sa všetci neznovuzrodia“,povedal som. Ďalej sme sa modlili a spievali až do tretej hodinyráno, aj keď stretnutie začalo o štvrtej odpoludnia! Do toho časuiní svedčili so žiariacimi tvárami, čo pre nich urobil Boh. Totobol začiatok prebudenia. Boh pokračoval v diele v moci SvätéhoDucha v Patamalu, Sialkot, Montgomery, Sargodha. Potom som mal pošesť dní stretnutia v Yangstabad v Pandžáb. Keď som tam bol,prišiel ku mne muž z Martinpur, čo bolo miesto neďaleko aprehováral ma, aby som strávil aspoň jeden deň u nich. Bola tokresťanská dedina a on chcel, aby som tam mal niekoľko stretnutí.Ospravedlnil som sa a povedal, že nie som voľný, aby som išiel.Viete, počul som o zlej povesti toho miesta a o hriešnom stavemiestnej cirkvi. Okolo stodesať rodín stáli v opozícii oprotimiestnemu pastorovi, asi deväťdesiatpäť rodín boli s ním azostávajúcich päťdesiatpäť bolo neutrálnych – takže tamboli tri strany. Jedna strana chcela, aby mali ich ľudia službu vovnútri, zatiaľ čo druhí chceli mať službu mimo cirkevnejbudovy. A bol tam niekto ustanovený, aby dlhou palicou pritom ľudíusmerňoval! Pochopil som, že keď boli určití členoviapresbyterstva poslaní, aby rozhodli spor, ťažko ochoreli a bolopodozrenie, že zjedli otravu. A tak vypadli! Bál som sa ísť apovedal som mu, že to nie je moja práca a že by mal radšejzavolať niekoho, kto má skúsenosti v tých veciach. Ale nakoniecsom išiel. Mali sme stretnutia pod šírim nebom po sedem dní,ľudia prišli, ale aby sa vo väčšine vysmievali. Videl som ichhriechy - vyrábať a predávať alkohol, unášať a predávaťdievčatá – bol to najhorší druh hriechu. Sedem nocí somnezažmúril oči, volajúc k Bohu: “Ó, Bože, je nejaká nádejpre takýchto ľudí?” Priznávam, že som bol vystrašený asiedmy večer som im povedal stojac v teréne: “Toto je mojeposledné stretnutie – zajtra ideme preč“. Posledný krát smesa modlili a ako som sa modlil, niekto náhle padol na svoju tvárpredo mnou, akoby ho uštipol škorpión. Potom jeden po druhom ľudiapadali na zem volajúc o milosť. Vlastnými očami som videl, ako siľudia metali piesok do tvárí, bili sa do pŕs a trhali si svojevlasy. Po troch hodinách tohto zvláštneho pokánia prišli staršía prosili ma, aby som to zastavil. Povedal som: “Ja som nezačal.. požiadajte Boha, aby to zastavil...”

Toto bola povahaprebudenia, ktoré sa rozšírilo z Pandžáb do Poona, Kedgaon,Indore, Mhow, Jhansi a v Agra. Videli sme prichádzať stovky ľudí,aby pod usvedčením Svätého Ducha vyznávali svoje hriechy a bolizachránení. Na každom mieste sme zostali po tri až päť týždňov,evanjelizoval som, mali sme stretnutia po domoch, biblické hodiny avychádzali sme v zástu-poch predávajúc Biblie. Ale, keď som savrátil do tých miest po niekoľkých mesiacoch, k môjmu veľkémusklamaniu som zistil, že veľmi malý počet veriacich skutočnechodil s Pánom - väčšina odpadla. Keď som to videl, moja prvámyšlienka bola: Koho je to chyba? Nakoniec, ja som len evanjelista.Ja som im odovzdal Evanjelium. Ja som si splnil svoju úlohu. Poučilsom ich ako nasledovať Pána. Ak miestni ľudia zlyhali vo svojejzodpovednosti, budú skladať účty pred Bohom! Nejaký čas somnechal druhých, aby pokračovali v diele, aj napriek tomu, že ľudiaodpadávali. Ale Boh mi začal ukazovať, že ako evanjelista somnielen zodpovedný za ich obrátenie, ale aj za ich rast. Niesú našimi deťmi? A ak je to tak, nemusíme byť pripravení ich

3.

pásť? Lebo napriek všetkému vyučovaniu, ktoré sme poskytli ťažko pracujúc namodlitbách

a štúdiu Biblie, nevideli sme veľa rastu. Bola tu strata. Musel som priznať, že som u nich

zlyhal a že ja somvinný! Títo ľudia boli skutočne znovuzrodení a prirodzene čakaliod nás, aby sme ich viedli. Boli sme zodpovední, aby sme ichviedli a priviedli ich k zrelosti a do Božieho plánu. Tútopravdu som videl veľmi jasne v Ef. 4,11-14: “Nazdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie telaKristovho, aby sme všetci dospeli v jednotu viery a plného poznaniaSyna Božieho, v dokonalého muža, k miere dospelosti Kristovej, abysme už neboli viac nedospelými, zmietaní vlnami sem a tam noseníkaždým vetrom učenia, závratníctvom ľudí, schytralosťou mámiťdo bludu.” Videl som, že mnohí z novoobrátených bolibuď podvedení zlou doktrínou, alebo svetskými zvodmi, alebo bolizvedení svojimi príbuznými do manžel-stiev, ktoré ich odviedliod Boha. Ale podľa tejto pasáže Písiem, je povinnosťouapoštolov, prorokov, evanjelistov, duchovných pastierov aučiteľov dohliadnuť, aby o novoobrátených bolonáležite postarané a boli privedení do Kristovejdospelosti. Až do 1940 sme sa domnievali,že našou povinnosťou je len kázať evanjelium a ponechaťvýsledky druhým, ako Boh uzná za vhodné ich viesť. Totoale nie je Boží poriadok a je tu veľa straty, ak ignorujeme Božíporiadok. Pozrime sa opäť na Ef. 4,8-12, pretože tunám je vysvetlené, aby sme jasne porozumeli, že Božounajvyššou prioritou, až tiažou je Cirkev v jej plnom vyjadrení.Celej Cirkvi sú jej Pánom skrze Svätého Ducha dané päťnásobnéslužby – nadprirodzené dary, a nie len určitej skupine. A jenaším privilégiom, aby sme o tieto dary žiadali. Práve tak akožiadame Boha, aby konal v prebudení, tak Ho musíme žiadať opožehnania, aké podľa Božieho Slova majú maťapoštoli, proroci, evanjelisti, duchovní pastieri a učitelia,ktorí keď fungujú spolu, veriacich vybudujú na silnom základe.Tak som začal vidieť, že to bola naša chyba, že sme nevidelitieto služby - nadprirodzené dary Svätého Ducha zjavené medzitými, ktorí dochádzali k znovuzrodeniu. Boha sme o tieto dary- služby nepožiadali. Apoštolom bola danáautorita zakladať cirkvi, ustanovujúc tých, ktorí boli Bohompovolaní pre prácu služby. Prorokmi sú tí,ktorý objavujú myseľ Pánovu a prednášajú ju Cirkvi. Hlavnouzodpovednosťou evanjelistov je kázaťEvanjelium a priviesť neveriacich k pokániu a spaseniu. Duchovnípastieri sú ako otcovia a matky, ochrancovia a pastieri.Starajú sa a dohliadajú na Božie ovečky. Učiteliazasahujú ľudí všetkých tried a s trpezlivosťou, náklonnosťoua láskavosťou ich vyučujú v Božom Slove. Všetkytieto dary - služby môžu účinne fungovať len vtedy, keď súspolu a nie samotné.

Najprv somzačínal ako nezávislý evanjelista. V našej skupine nás bolo asidvanásť a v tom čase sme bývali v Coonor. S Evanjeliom smeplánovali navštíviť čajové plantáže. Všetko bolo dohodnutéa chystali sme sa vyjsť, keď Pán ku mne opäť hovoril z Kor.3,10: “Podľa milosti Božej, ktorá mi je daná, ako múdrystaviteľ položil som základ a iný stavia naň. Ale každý nechhľadí ako naň stavia.” “Staviaš na pevnom základe?” Toto mi Boh neustále hovoril. A tak sme nemali žiadnu akciu povyše dva mesiace. Úpenlivo sme sa modlili: “Pane, ukáž námsvoj plán”. Teraz môžeme ďakovať Bohu ako nás vyučil aako Svätý Duch vedie ľudí, ktorí dospie-vajú a vykonávajúJeho dary. V Sk.11,19-26 vidíme, ako sa postupne vyjavujeBoží poriadok pre Cirkev. Začal v Antiochii. Až dovtedy saEvanjelium kázalo len Židom. Veriaci cudzinci z Cyrene aCypru prišli do Antiochie a začali kázať aj hellenistom - Grékom.Výsledkom bolo, že veľký počet uveril a obrátil sa k Pánovi,lebo Pánova ruka bola na nich. Cirkev v Jeruzaleme potom poslalaBarnabáša, ktorý bol jedným z prorokov a učiteľov, aby tamišiel. Keď tam prišiel, svedčil, že Božia milosť mocne koná.Ale zisťujeme, že Barnabáš hneď pocítil potrebuspolupracovníka, aby mu pomohol. A tak išiel a z Tarzu priviedolSaula – apoštola Pavla, aby s ním v Antiochii pracoval. Ajkeď Pán spočiatku mocne pôsobil, budovanie cirkvi nemohlo byťrealizované jedným, alebo dvomi ľuďmi – aj keď veľmiobdarovanými (apoštoli Pavol a Barnabáš boli Pánom mimoriadneobdarovaní Boží služobníci). Potrebovalo plnú funkčnosť

4.

apoštolov,prorokov, evanjelistov, duchovných pastierov a učiteľov. Zverša 27. tiež vidíme, že apoštolovia a proroci boli spoluprivádzaní pre dielo Kristovho tela.

V Jeruzaleme bol pourčitom čase nielen hlad, ale aj veľké prenasledovanie. KeďBarna-

báš a Pavol bolicirkvou v Antiochii poslaní do Jeruzalema s finančnou výpomocou,zistili, že Jakub bol zabitý a Peter je vo väzení. Cirkev savšak za Petra nepretržite modlila, aby bol vyslobodený. Dokážemsi predstaviť Pavla, aj Barnabáša, že sa radi pripojili k tomumodlitebnému stretnutiu – bolo to úžasné modlitebnéstretnutie! Myslím si, že museli pri tom obdržať nové zjaveniepre Cirkev ohľadne modlitebného zápasu. Keď prišli späť doAntiochie, mohli miestnym bratom a sestrám vložiť toto bremenopre modlitbu. Od tých čias dochádza v Antiochii ku zmene,ako to vidíme v Sk. 13,2-3. A to, že zodpovednosť za dozoruž viac nenáležala Pavlovi a Barnabášovi, a neboli aniponechaní, aby sa sami rozhodovali. Teraz Božia myseľ preBarnabáša a Pavla sa stala tiažou cirkvi (zboru), a Duchom Svätýmbola cirkvi (zboru) zjavovaná. Stalo sa povinnosťou cirkvi(zboru), aby sa modlila, skladala na nich ruky a posielala ichmisíjne pôsobiť na iné miesta.

Ako vidíme, Božíporiadok sa vykonáva, keď sa pohybujeme vo Svätom Duchu ďalej,ako uvidíme v Sk.14,21-28. Apoštoli chodili z miesta na miesto aľudia každej triedy boli vyvolení pre večný život a apoštoliustanovili starších v každom zhromaždení. Nevrátili sa doJeruzalemu, ale do Antiochie, lebo tam bol prvý raz zjavený Božíporiadok a tam boli prvý raz “odporučení do Božejmilosti pre dielo, ktoré splnili. Keď sa vrátili,zhromaždili cirkev a zdieľali sa so všetkým, čo Boh vykonal. Atak cirkvi - zbory boli zriaďované aj napriek prenasledovaniu,skúšok a utrpeniu. Nespoliehali sa na ľudské schopnosti alebopríkazy, ale na Svätého Ducha. Kedykoľvek chceme vojsťdo Božieho plánu, diabol zúrivo bojuje! Dôkaz o tom nájdemev Ex. 24.kap-40.kap., keď Boh na vrchu Sinai dal Mojžišovivzor Svätostánku. Národ Izraelský na čele s Áronom upadol dohriechu a vzbúril sa tým, že si urobil iných bohov – zlatéteľa. Keď Boh konal zázraky , diabol bol pokojný, ale keď Bohukazoval svoj nebeský vzor Svätostánku, diabol bol rozzúrený! Diabol sa nám snaží zabrániť vojsť do Nebeského plánu aútočí na nás. Jemu nevadí, ak ďalej robíme to, čo simyslíme, že je najlepšie. Ale mimoriadne mu vadí, keď chcemekonať Boží dokonalý poriadok, vtedy vytvára problémy, ktoré saťažko prekonávajú. Videl som zablúdiť mnohonovoobrátených, pretože nikdy nevošli do života cirkvi!Vychovalo ich len niekoľko osôb. Nikto z nás nemôže niesť totobremeno sám. Boh dal toto bremeno Cirkvi!

Teraz by som chcel,aby ste videli príklad daný v Zjav. 1,10-16. Ako viete,kniha Zjavenia je posolstvo dané Pánom Ježišom Kristom apoštoloviJánovi. Okolo roku 95 po Kr. vtedy už starý Boží muž Ján boluväznený na ostrove Patmos kvôli Božiemu Slovu a svedectvu JežišaKrista. Pretože bol apoštol, bol skľúčený, keď videl, žeprenasledovaní Boží ľudia sú rozpŕchnutí a pamätal simnohých, ktorí boli zabití. Bol zmätený a pýtal sa: “Pane, čoďalej? Ak tak veľa Tvojich vybraných apoštolov a iných Tvojichslužobníkov je vo väzení, čo sa stane s Tvojou Cirkvou?” Keďsa Ján v Duchu modlil v Pánov deň, počul zozadu hlas. Otočil sa,aby videl, kto hovorí. Prečo Pán neprišiel ku apoštolovi zprednej strany, ale prišiel zo zadnej strany? Toto je moja otázka:nebolo to preto, že sa Ján díval zlým smerom? Nepochybne, pretobol skľúčený. A Pán Ježiš hovoril Jánovi: ”Ján, dívaš sanesprávnym smerom; obráť sa, a dostaneš novú perspektívu”.Prvú vec, ktorú Ján videl, keď sa otočil, bolo sedem zlatýchsvietnikov. Možno si myslíte, že mal vidieť najprv PánaJežiša Krista. Ale nie! Vo veršoch 12. a 13. sa námhovorí, že najprv videl sedem zlatých svietnikov a PánaJežiša Krista vo veľkňažskom rúchu kráčajúceho v stredesvietnikov. Akoby Pán hovoril: “Ján, ak Machceš vidieť kráčať a konať, môžeš to vidieť jedine v MojejCirkvi. Neuvidíš Ma skrze znamenia a zázraky; ale Ma uvidíš vMojej Cirkvi!“ Pán nebuduje denominácie.Nebuduje spoločnosti. Nebuduje skupinu alebo spoločenstvo. Onbuduje Svoju Cirkev!

5.

Veriacich trebaznovu a znovu varovať o denominačných praktikách, rituáloch,zvykoch a tradíciách. Oni prinášajú slepotu! Nerobia násvedomých Božieho zámeru, aby nás zachránil a urobil z nás jednuRODINU a jednu CIRKEV. On chce, aby sme boli jednou Cirkvou a nieiba niekoľko roztrúsených veriacich, alebo potrhaných skupín –denominácií!

Na Pánov deň sazhromažďujeme u Pánovho stola a naša pozornosť je upretá naPána. My Jeho uctievame. My sme Jemuverní. Avšak medzi denomináciami ten istý stôl jeprostriedok pre trenice, hádky a spory! Sami musíme vedieť, čo jecirkev - zbor, prv než budeme na pôde cirkvi - zboru. Napr. veľmimálo kresťanov v Anglii, alebo v Amerike sa modlí za svojichmisionárov; niekoľko jednotlivcov možno, ale žiadna cirkev - zbornemá ťarchu modliť sa za tých, ktorí sú od nich poslaní. Onidajú akékoľvek množstvo peňazí a na Vianoce pošlú balíky;avšak nedokážu si nájsť čas, aby sa za nich modlili . To jepríčina, že nachádzame tak veľa misionárov na cudzej pôde,ktorých napadá diabol. Niektorí veriaci sa možno modliavšeobecne: ”Pane, dohliadni na nich, chráň ich, daj im dobrézdravie a naplň ich potreby”. Ale nevedia si predstaviť, ako veľatrikov diabol používa, aby ich napadol. Diabol prichádzaveľmi prefíkane, pretože vie, že sú nechránení.Musíme prísť na pôdu Cirkvi, aby sme boli chránenípred útokmi Nepriateľa. Duchovná moc a plnosť je v Cirkvi(Ef.1,22-23). Je to Cirkev, ktorá ukazuje Božiu mnohonásobnúmúdrosť mocnostiam a silám v nebeských oblastiach, Ef. 3,10. Mocviazať Satana je daná Cirkvi, Mat. 18,19. Ako Cirkev môžemesatana pokárať a viazať; a preto potrebujeme v pozadí za násmodliacu sa Cirkev! Z Písiemvidíme, že v posledných dňoch diabol bude voči Božímslužobníkom zúrivejší, a ja veľmi silne cítim, že sa musímeusilovať, aby sme zostali na pôde Cirkvi, inak smerujeme krozdeleniu a naša práca k zmareniu!

2.Návrat Božej slávy:

“Odsťahovalasa Sláva z Izraela, pretože bola vzatá Božia truhla”, 1.Sam.4,22. “A keď sa Šalamún prestal modliť, zostúpil zneba oheň a strávil zápalnú obeť, ako aj iné bitné obete aSláva Hospodinova naplnila dom”, 2.Par.7,1-11. Vprvej vete čítame, že Sláva (H.) sa odsťahovala z Izraela;a v druhej vidíme, že oheň zostúpil z neba a Sláva Pánovanaplnila dom. Existujú isté božské princípy, podľaktorých Boh koná. Jeho Slávu vidno, len keď sme ochotní držaťsa týchto princípov. V Ex.40 vidíme, ako Božia Slávaprišla splnením týchto Božských princípov. Vo veršoch16,19,21,23,25,27,29,32 a 33 čítame túto vetu: “AkoPán prikázal Mojžišovi”. A vposlednom verši, “Tak Mojžiš ukončil prácu.”Potom v Ex. 40,34, “A Sláva Pánova naplnilaSvätostánok (Stán zhromaždenia). Táto veta “AkoPán prikázal Mojžišovi” sa opakuje, akoby Pánpreveroval celú prácu, ktorá bola urobená a bol spokojný vkaždom malom detaile. Je to len vtedy, keď je dielodokončené podľa Božieho štandardu, že Božia Sláva môžezostúpiť. Takto Biblia definuje zostup Božej Slávy.Viďte, čo náš Pán sám o tom hovorí v Ján 4,34: “Mojímpokrmom je robiť vôľu Toho, ktorý ma poslal adokončiť Jeho dielo.” Lenkeď je dielo dokončené podľa Božej dokonalej a zjavenej vôle apodľa Jeho Nebeského plánu, vtedy na Jeho rozkaz Jeho Slávazostúpi. Iba púhe zjavenie nejakejmoci, alebo zázraku, alebo znamenia nie je Božou Slávou. Lenukončené a kompletné dielo urobené podľa Jeho nariadenia aporiadku prináša plnú Božiu Slávu.

Ako môžemedokázať, že Božia Sláva je medzi Jeho ľudom? Najprv sa pozrimena Num. 7,89: “A keď vchádzal Mojžiš do Stánuzhromaždenia, aby s ním Boh hovoril, počul hlas hovoriaceho k sebesponad pokrývky, čiže zľutovnice, ktorá bola na truhlesvedectva, spomedzi tých dvoch cherubínov. A tak k nemuhovorieval”. Odo dňa, keď Božia Sláva naplnilaStán zhromaždenia, On začal hovoriť spomedzi cherubínov z ponadzľutovnice. Boh hovoril k Mojžišovi aj predtým z horiaceho kra. Hovoril k nemu, keď ho povolal na vrch Sinai a tam mu

6.

dal celý Zákon a vzorpre Stán zhromaždenia. Ale teraz zisťujeme, že toto hovorenie saúplne líši. Odteraz Boh začal z pomedzi cherubínov otváraťMojžišovi svoje srdce, aby zjavil svoju celú myseľ. Tu dostávamedôkaz, že Božia Sláva bola medzi Jeho ľudom. Boh hovoril aobjasňoval svoju myseľ ku všetkým, ktorí k Nemu prišli.Bola to výsada kohokoľvek medzi dvanástimi pokoleniami, ktorýpre svoje osobné alebo rodinné problémy, alebo pre akúkoľvek

inú vec týkajúcu sazhromaždenia mohol ísť k Áronovi - veľkňazovi a zistiť Božiumyseľ a Božiu vôľu. Potom Áron išiel k Bohu a počul Ho hovoriťmedzi cherubínmi z ponad zľutovnice. Keď hovorí Boh, je tojeden veľký dôkaz, že Božia Sláva je medzi Jeho ľudom.

Ďalej čítajme Num.9,15-23: “Oblak pokryl príbytok Stánusvedectva”. Toto je druhý veľký dôkaz, žeBoh bol s nimi vo svojej plnej Sláve. Ich oči boli neustáleupreté na oblak, ktorý spočíval na Stáne zhromaždenia. Či saoblak zodvihol ráno, alebo na obed, večer, alebo o polnoci, detiIzraela sa pohli len vtedy, keď sa oblak zodvihol. Keď sa oblakzdržal na deň, týždeň, mesiac alebo rok, alebo aj dlhšie,museli počkať, nemohli sa pohnúť. Ale kedykoľvek a kdekoľvekoblak išiel, museli ísť. Podľa týchto veľkých znamení vieme,že Božia Sláva prebývala medzi Jeho ľudom. Teraz v 1.Sam.4,22zisťujeme, že Božia Sláva odišla. Dôvodom k tomubolo niekoľko príčin. Kvôli týmto príčinám deti Izraelastrácali výsady Božieho ľudu jednu po druhej. Nakoniec nastalčas, keď ich Boh musel opustiť - na určitý čas.

Zvážme niekoľkopríčin, ktoré boli príčinou duchovného úpadku Izraela.Sud.21,25: “Každý človek robil to, čo bolo správnev jeho vlastných očiach”. Toto bolo prvou veľkoupríčinou ich zlyhania a neúrodnosti!

V 1.Sam 3,12-17nachádzame druhú príčinu zlyhania. Dvaja synovia Élihoveľkňaza začali opovrhovať obeťami, a nielen to, začalipoužívať násilie. Vo verši 13. sa dozvedáme, že mali useba trojzubí hák na mäso, aby pre seba odoberali mäso, ktorébolo určené Bohu. V dnešnej dobe sa deje rovnakávec s trojzubími hákmi na mäso, a to tak, že česť,ktorá sa má dať Bohu, je privlastnená ľuďmi pre:

a. lásku kupeniazom,

b. lásku kumoci,

c. lásku kusláve.

Toto sú tri veľkézuby, ktoré dnes používa veľa ľudí tváriac sa, že sú Božíslužobníci. Mnohí chcú slúžiť Bohu, to nepochybne, ale v ichnajhlbšom srdci nachádzame veľkú lásku ku peniazom, alebo láskuku moci, alebo lásku ku sláve, alebo aj ich kombionácie.Podstúpia akúkoľvek obeť, ak len môžu uspokojiť svoju žiadosťpo moci, peniazoch, alebo k oslave ich mena! Tiež zisťujeme, žeÉli všetko toto vedel! Napriek tomu svojich synov nepokáral anepotrestal. Preto Boh ho musel prísne potrestať. V 1.Sam. 3,13Boh hovorí: “A dám mu vedieť, že Ja budem súdiťjeho dom až na veky pre neprávosť, o ktorej vedel, že jehosynovia uvedú na seba kliatbu, a nezabránil im.” Éli topoznal. Nebolo mu to skryté. Nepochybne im povedal: ”To nie jesprávne, čo robíte!”, ale povedal im to „len tak ako na„okraj“. ”Neodsúdil ich, ani ich nepokáral, aninepotrestal.”. Keďže bol veľkňaz, bolo to jehopovinnosťou. Keď zistil, že v Božom dome korupcia pokračuje, malsvojich synov dôrazne pokárať a potrestať.

Ďalšiu príčinuodsťahovania sa Božej slávy z Božieho domu a z Izraela vidíme v1. Sam. 4,1-6: Éli vedel, že jeho synovia žijú vhriechu, no dovolil im nosiť Truhlu Zmluvy na bojové pole.

Je viac príčin,ktoré sú zodpovedné za neúrodnosť a smrť, ktoré v tých dňochboli medzi Božím ľudom. Predovšetkým vidíme, že každý človeksi myslel, že čokoľvek robí, je správne! Takto začal úpadok.Po druhé, keď Éli vedel, že do domu Božieho vošla porušenosť,namiesto toho, aby rozhodne pokáral a potrestal svojich synov, jemneich vyhrešil: “ Nerobte to, prosím. To nie je od vás pekné!”Je to ako povedať zlodejovi: ”Pán zlodej, nekradnite, nie je tood vás pekné!” Počúval by vás vôbec? Tak Boh musel Élimu povedať, že bude súdiť jeho dom raz a

7.

navždy! Potom vidímehriech týchto mladých mužov v tom, že niesli Truhlu Zmluvy.Nielen, že boli nezodpovední a v Božom dome robili hriech, alepredstierali, že sú vodcovia Izraela tým, že nosili TruhluZmluvy!

Rovnako aj dnesnachádzame mnoho bezbožných mužov s bohatstvom, pozíciou aschopnosťou zaujať zodpovedné miesta v cirkvách, kde sa konáBožie dielo! Preto sa Božia Sláva vzdialila z pomedziBožieho ľudu. Nech už podmienky v tých dňoch boli akékoľvek,to isté nachádzame aj v súčasnosti po celom svete. Musíme priznať, že Božia Sláva odišla. Len sa pozrite na cirkvi vIndii, Amerike, Kanade, Európe, alebo v inej časti sveta, istebudete súhlasiť, že je to pravda - Božia Sláva odišla! BožieSlovo sa stalo vzácne, alebo zriedkavé! Je len veľmi málozborov, kde ľudia prijímajú celé Božie Slovo a dobré učenie.Je veľmi málo miest, kde sa Božie posolstvo podáva vjednoduchosti, v moci Svätého Ducha, kde ľudia hovoria: “Počujte,čo hovorí Boh – to je Jeho posolstvo!“ Vo väčšinekresťanských zborov na celom svete ľudia získavajú len rozumovépoznanie Písiem! V Éliho dňoch nebolo Slovo od veľkňaza, ajon sa stal duchovne hluchý, ťažko chápajúci a nemý. Nedostávalosa mu Božieho posolstva. Ľudia taktiež oslepli a spoliehali sa nasvoju vlastnú múdrosť a úsudok v Božom diele! Vsúčasnosti všade nachádzame smutný jav, že tieto háky s tromi zubmi používajú tí, čo sa nazývajú Boží služobníci, no v skutočnosti sú to „draví vlci“. Ak nechámebokom modernistov a svetákov, dokonca medzi tzv. fundamelistamizisťujeme, že u ich „vodcov“ je láska po moci a sláve. Pretomusia používať násilie, rôzne rafinované výzvy a inú chytrosťpri získavaní peňazí. Oslavujú človeka v ich láske po imidži,moci alebo po peniazoch. Šokuje ma, keď vidím Božích služobníkovv kresťanskom zbore žobrať peniaze. Raz v Amerike som počul brataako robil výzvy o peniaze. Povedal: “Priatelia, zorganizovali smebanket pre mladých ľudí; a očakávame desať tisíc mladýchľudí. Toto je príležitosť zvestovať im Božie Slovo. Alepotrebujeme desať tisíc dolárov za dva dni; ak nedáte štedro,budeme v štichu.”

Nuž, teraz v týchtodňoch nájdete takmer všetkých Američanov v štichu. Musia žobrať o peniaze. Žobrú pomocou listov, správ, obrázkov, videoklipov ainých prostriedkov. Žobrú a dostávajú to, čo žobrú- almužnu. Nikto nie je ospravedlnený žobrať, lebo je toBožie dielo, na ktoré žiadajú peniaze. My veríme v živéhoBoha a kážeme živého Boha. Ak Boh odpúšťa hriechy, On taktiežmôže poskytnúť prostriedky! Jedného dňa som vo vlaku v tomistom oddelení cestoval s dámou Hinduistkou. Povedala mi: “Akomôže Boh vyhovieť vašim potrebám? Hovoríte, že nepatríte donijakej spoločnosti – misijnej spoločnosti, cirkvi - ako môžeBoh naplniť vaše potreby?“ Povedal som: “Povedzte mi, veríte,ako som vám povedal predtým, že mi Boh odpustil moje hriechy?Povedal som vám svoje svedectvo, ako ťažko som sa namáhal apokúšal sa všetkými možnými prostriedkami, aby mi boliodpustené hriechy. Bol som pripravený minúť akúkoľvek sumupeňazí a ísť kdekoľvek, aby som niekoho našiel, kto môžeodpustiť moje hriechy. Ale nikto nemohol. Prišiel deň, keď somjasne počul: “Môj syn, tvoje hriechy sú odpustené!” Môžemvám znovu a znovu povedať, že Pán Ježiš Kristus mi odpustilmoje hriechy pred viac než tridsiatimi rokmi. Nuž, môžete mi vypovedať, že máte odpustené hriechy?” Povedala: “Nie, tonemôžem povedať – no, želám si to.“ Povedal som: ”Nuž, akveríte, že mi Boh odpustil hriechy, je potom ťažké pre Neho, abysa o mňa postaral? Všetky peniaze sveta nikdy nemohli vykúpiťmoje hriechy – bolo ich tak veľa. Ak veríte, že Boh môžeodpustiť hriešnikovi aj najväčšie hriechy, je ťažko veriťtomu istému živému Bohu, že vyplní všetky moje potreby? Verímtomu! Poznám to aj z osobnej skúsenosti!” My nemusíme žiadaťo peniaze. Robiť tak je prejav nedostatku viery! Ak sme Božíslužobníci, Boh svojich nikdy nezanedbá! Niekedy to nie súpeniaze, ale sláva, ktorú ľudia hľadajú. Chcú napr., abynajväčšie noviny v ich krajine o nich písali bombastické správy,aby ľudia mohli o nich hovoriť: „Aké veľké dielo koná ten aten!” Nie je to túžba po sláve pre ich prácu?

Tak, aký bol stav vtých dňoch v Izraeli? Navonok konali službu v Božom dome, alecelý

8.

čas si privlastňovaliBožie veci a okrádali Boha o Jeho Slávu. Tak sa BožiaSláva vzdialila spomedzi Božieho ľudu. Stretolsom veľa Božích služobníkov, ktorí mi smutne hovorili: “Prečoje to tak, brat? Tvrdo pracujeme, sme fundamentalistami, veríme vBožie Slovo, vedieme jednoduchý život, prečo nemôžeme vidieťBožiu Slávu?” Božia Sláva odišla! Avšak vBožom Slove čítame, že tá istá Sláva, ktorá odišla, savrátila. Vidíme to v 2.Par.7,1. Boh nám nehovorí len onašom zlyhaní; ale On má na všetko liek. Boh odhaľuje hriechveľmi zrozumiteľným jazykom. Na celom svete nie je kniha, ktoráodkrýva a odhaľuje hriech jazykom, akým to robí

Biblia! Aký strašný ahrozný je hriech! Boh ho odkrýva jazykom svojho Svätého Ducha,ale má naň aj liek!

Ako čítame šesťkníh od prvej knihy Samuela do konca druhých Kroník zisťujeme, ženarážame na mená štyroch ľudí, ktorí hrajú veľmi dôležitúúlohu pri vrátení odídenej Božej Slávy. Prvá je Anna,druhý je Samuel, tretí je Dávid aštvrtý Šalamún. V šiestich knihách zisťujeme, žetieto štyri charaktery hrajú veľkú úlohu pri navráteníodídenej Slávy. Ako postupujeme pri čítaní, vidíme ako tietoštyri mená hovoria o štyroch Božských princípoch. Priplnení týchto princípov zistíme, že Božia Sláva, ktoráodišla, sa vracia do našich sŕdc, do zhromaždení a do našejpráce. Pozrime sa, ako nám tieto štyri princípy pomôžujednotlivo i spoločne ako Božím služobníkom, aby sa Božia Slávamohla vrátiť.

Najprv sa obráťme k1.Sam.1,2. Meno Anna znamená „milosť“. Ajkeď táto žena mala veľmi dobré meno, mala veľký smútok -neustále ju totiž provokovala Peninna, druhá žena Elkánu. Voveršoch 4.-7. nachádzame Annu v smútku, bolesti anepretržite zraňovanú. Peninna jej stále sarkasticky hovorilazraňujúce obvinenia: ”Si neplodná – to je Božia kliatba natebe!” Dozvedáme sa, že keď Anna bola bolestne podpichovaná,išla sa postiť a modliť. Zdalo sa však, že aj tak Boh nepočujejej modlitbu. A tak naďalej plakala a s vierou sa modlila. Nuž,Anna bola veriaca žena – ďaleko lepšia ako tá druhá. Prečoteda Boh zostal bez odozvy k jej modlitbe? Určite to malo zámer!Spočiatku sa Anna modlila len pre svoju vlastnú potrebu: “Pane,som neplodná, naplň moju potrebu, odober moju neplodnosť. Pane,pozri sa na mňa a moje trápenie, moju neplodnosť, môj stav a môjžiaľ, a zachráň ma od potupy mojich susedov.” Všetky jej slzyboli pre jej potrebu. Nenapadlo ju, že aj Bohmôže mať nejakú potrebu. Potom sa jejmodlitba zmenila: ”Pane, teraz opúšťam svoju sebeckú potrebua sľubujem, že ak mi dáš chlapča, dám ho Tebe.” Takakosi, keď objavila Božiu potrebu, Boh na jej modlitbu odpovedal adal jej syna. Mnohí z nás sa modlia ako Anna: ”Pane, smeneplodní, odstráň našu neplodnosť, Pane sme prázdni, prosíme,naplň nás. Pane, naša práca neprináša ovocie, pošli námprebudenie (oživenie)!” Na celom svete je veľa modlitiebobetovaných za prebudenie. Niektorí sa modlia celú noc, iní celýtýždeň, iní stále, modlia sa s pôstom, avšak bez odpovede.Prečo? Naše modlitby sú sebecké, riadime sa našou predstavouako Boh musí konať. Myslíme si, že Boh musí konať tak alebotak. Modlíme sa, “Pane, musíš konať v tomto pláne a naplniťnaše potreby takýmto spôsobom.” Žiadame: “Pane, vezmi našuneúrodnosť, daj nám viac ovocia, nech uvidíme Tvoju moc v našomstrede, viac a viac!” Ale Boh na naše modlitby neodpovedá! Prečo?Lebo sme ešte neobjavili Božiu potrebu. Áno, naozaj mámpotrebu, ale čo tak Boh? Nedali sme Boha na prvé miesto v našomsrdci! Pokiaľ nezistíme Božiu potrebu, nemôžeme čakať,že Boh bude konať! Mnoho peňazí, mnoho vecípokladáme za samozrejmé. Hovoríte, India je chudobná a tedamusíme ďalej žiadať peniaze pre Indiu. A ste si tým istí? Tonie je Boží spôsob práce! Nesmieme brať ako samozrejmé, žepreto, že ľudia sú chudobní, musia sa im dať peniaze. Niekedy súJeho súdmi tragédie a povodne. Nemáme právo zasahovať do Božejpráce. Aj keby sme utratili všetko bohatstvo sveta, nikdyneodstránime chudobu a choroby zo zeme! My ako Boží služobnícimusíme zistiť aká je dnes Božia potreba. Aká je Božiapotreba v Indii , - severnej Indii, alebo južnej Indii? Aká jeBožia potreba v Afrike, v Európe alebo v Amerike? Toto musímezistiť modlitbou. Neriaďte sa predstavou, že keď Boh

9.

pracoval na určitommieste pred mnohými rokmi, že musí konať tak isto tam aj dnes! Jeto len naša vlastná predstava. Z toho dôvodu sa našim modlitbámnedostáva odpovede. Verím, že sa pri Anne učíme ako sa modliť.Aj keď sa Anna modlila s pôstom, so slzami a s vierou; aj napriektomu, že bola úprimná a zbožná žena Boh nepočul jej modlitby.Čakal, až porozumie Jeho potrebe! Vy si tiež môžete myslieť:”Prečo je Boh nečinný? On pozná hodnotu ľudského života.Prečo dovolí, aby sa to, alebo to stalo a trvalo to roky?” Bohmá svoj vlastný spôsob práce. On chcel človeka, lebobez neho nemohol konať. On chcel človeka, Samuela, ktorý Mu boldaný ochotne, a na to čakal.

Podobný prípadvidíme v Eliášovi v 1.Kráľ.19,1-4. On si bol veľmi istý,že keď Boh zoslal oheň, ako je to uvedené v 1.Kráľ.18,38,musí určite aj teraz zoslať oheň. Či nie je Jezábel bezbožnákráľovná? A nezaslúži si byť potrestaná? Prorok Eliáš si bolveľmi istý, že Boh potrestá túto ženu, lebo si to zaslúžila,veď sa vyhrážala, že zoberie život Božiemu služobní-kovi. Alenestalo sa nič! Eliáš si začal zúfať, keď videl, že Boh ničnepodniká. On v skutočnosti povedal: ”Pane, vzdávam sa svojhoúradu ako prorok, a dávam Ti hodinovú výpoveď. Odteraz odmietambyť Tvojím prorokom. Aký význam má, aby som Ti slúžil? Tázlá žena ma chce zabiť a Ty spíš.!” Ale Boh bol takmilostivý. On nespal, ale nechystal sa potrestať Jezábel podľaEliášovej múdrosti! On už naplánoval, že na jej potrestaniepoužije Jehu a nie Eliáša. To bol Boží spôsob! Môjrezultát je taký, že my nemáme žiadne právo prikazovaťBohu, čo má robiť! On má cesty, ktoré sú vyššie akonaše a my môžeme na Neho bezpečne čakať. A čo Boží zámer vprípade Anny? Boh čakal veľmi trpezlivo, a tešilo Ho, že sivybral Annu, aby bola Jeho partnerkou. On dopustil tú neplodnosť vživote Anny, aby ju urobil pravým Božím partnerom. Aká to česť,ktorá bola daná Anne! Modlila sa: ”Pane, odstráň mojepohanenie”. Boh hovoril: “Anna, a čo moja potreba? Veď mojemeno je hanené! ”.

Pretoto aj my klesáme, lebo si robíme viac starostí s našou misiou,naším menom, povesťou i našou skľúčenosťou, ako pre Božiemeno. Mnoho našich modlitieb je len pre nás samotných! Modlímesa: “Pane, urob nové dielo v našom strede, v našej skupine. Bohtakto nekoná. Musíme sa naučiť ako sa modliť, aby sme zistiliBožiu potrebu, alebo o čo Mu ide. Ak chceme, aby zostúpilaBožia Sláva, predovšetkým sa musíme naučiť ako sa modliť,lebo zisťujeme, že pred každým pravým prebudením bolo najprvveľké modlitebné bremeno. Choďte do Írska, Walesu, Assamu, alebodo akejkoľvek časti sveta a zistíte, že tam bolo najprvmodlitebné prebudenie. Kdekoľvek začali volať po prebudení,modliac sa dňom a nocou nielen za seba samých, ale za celý svet.Modlili sa, aby to bola Božia cesta, lebo prvým princípom jemodliť sa podľa Božej vôle, usilujúc sa nájsť Jeho myseľ aJeho potrebu. Prosím, nenamýšľajte si, že ste jedinou osobouzodpovednou za nesenie Evanjelia do celého sveta! Ste si istí, žeBoh vám dal túto prácu? Čítajte Mat. 28.19,20 a uvidíte,že tento príkaz je daný všetkým veriacim. Boh nedalmonopol žiadnemu národu alebo ľudu. Môžeme byť bohatí avzdelaní, ale nemôžeme povedať, že keď máme viac peňazí,alebo viac vzdelania, že je to našou výsadou, aby smeevanjelizovali celý svet. Pokiaľ neurobíme každého veriacehomocným svedkom pre Pána a nekážeme zodpovednosť celej cirkvievanjelizovať, je práca nemožná. Nestane sa to! Prečo Bohnedovolil Židom, aby evanjelizovali celý svet? Boli tonajobdarenejší ľudia, mali svojich apoštolov, ale vidíte, žeBoh obišiel Židov a prišiel do Antiochie Sk. 13,2. Mysleliby ste si, že Veľké Poslanie by akiste bolo dané apoštolom vJeruzaleme. Sú prvými ľuďmi, ktorí by mali byť vyslaní naevanjelizáciu do iných častí Európy. Ale nie je tak. Boh svojímvlastným zvrchovaným spôsobom vybral Antiochiu ako Jeho centrum.Centrum sa presúva z Jeruzalema do pohanskej Antiochie. A čo dnešnýpríkaz? Môžeme čo najpravdivejšie povedať, že trávime hodinyna modlitbách, až kým nepoznáme Božiu myseľ? Alebo to pokladámeza samozrejmé, že to musí byť Boží plán a my sa nemusíme smodlitbami až tak namáhať? Anna nás učí princípmodlitby. Naučila samodliť. Naučila sa modliť, aby poznala Božiu vôľu.

10.

“APán sa opäť zjavil v Síle, lebo Pán sa sám zjavil Samuelovi vSlove Hospodinovom“ 1.Sam3,21. Toto je druhý Božský princíp,ktorý sa musí vyplniť, ak chceme, aby Boh zoslal Svoju slávu donášho stredu, ak chceme Bohu dovoliť, aby sa zjavil.Potrebujeme nebojácnych, verných svedkov podobných Samuelovi.Máme dobrých učiteľov Biblie, mnoho učencov, ktorí dokážunapísať veľmi dobré knihy a tiež veľmi dobrých kazateľov, alenie veľa Samuelov. Potrebujeme Božích mužov, ľudí, ktorí súBožím hlasom, ľudí, ktorí môžu smelo a slobodne povedať:”Počujte, čo hovorí Boh!“ a “Takto hovorí Pán!”.

Božie Slovo prišlok Samuelovi ako malému chlapcovi. Boh mu najprvpovedal: “Choď povedať Élimu”! Ako mohol on, malý chlapec ísťk starému mužovi – jeho pánovi, a odovzdať mu Božie posolstvo?Ale aj napriek tomu, že to bolo ťažké a hrozné posolstvo,poslúchol Boha a odovzdal ho. Zisťujeme, že je veľmi málo ľudí,ktorí sú pripravení podať Božie posolstvo. Myslíme si, žemusíme byť zdvorilí a diplomatickí v tom čo hovoríme, takženikto nevie o čom hovoríme! V Anglicku bol muž známy ako LordAsquit, veľmi jemný hovorca, s jemným ovládaním jazyka. Hovorilvšak takým spôsobom, že nikto nerozumel jeho názorom. Predniekoľkými rokmi som bol v Almedabade. Jednu sobotňajšiu noc somsa začal modliť za Božie posolstvo. Boh mi veľmi jasne povedalhovoriac: „Zajtra ráno budeš musieť hovoriť o Kristovej krvi.“Povedal som: „Pane, to urobím v pondelok, lebo vo výbore je jednavedúca osobnosť, ktorá je verným členom Oxfordskej skupiny.”Pri tejto príležitosti boli na večeru pozvanímnohí pastori a misionári, ako aj ja sám. Povedal som: „Pane, akodovzdám to posolstvo, budú sa tak hnevať, že dokonca zrušiavečeru; tak mi dovoľ len večerať, posolstvo odovzdám vpondelok”. Ale Boh mi nedovolil! A tak, keď prišiel čas,odovzdal som to, čo Boh dal mne – a v ten deň mi nedali jedlo!Tak sa na mňa hnevali, že ma nechali bez jedla celý večer. Tretídeň prišla ku mne tá dotyčná „vedúca osoba“. Opýtal som sa“ste členom Oxfordskej skupiny?” “Áno” odpovedal. “Aprečo ste sa na mňa tak hnevali?” opýtal som sa. Povedal: “Leboste tie veci hovoril tak neciteľne”. Povedal som: “Veríte nadokonalú lásku? Či to nie je jedným z pravidiel Oxfordskejskupiny milovať vašich nepriateľov? Ak som váš nepriateľ,musíte ma tiež milovať. Sám ste ma sem pozval a ja som prijalvaše pozvanie – prečo nemilujete vášho nepriateľa?” Poznalpodstatu – že potrebuje prax a nielen teóriu. Všetci robilipokánie a Pán ich zachránil. Ak nepodáme Božie posolstvo vovhodnom čase, nepriateľ sa začne uplatňovať. Máme snahu byťveľmi zdvorilí, aby sme nestratili príležitosť znova hovoriť.Uvažujeme takto: Ak podám celé Božie posolstvo, už ma nikdynepožiadajú. Záleží na tom? Nezáleží. Sme tu len, aby smeboli obľúbení kazatelia, alebo chceme byť Božími poslami sBožím posolstvom? Boh chce človeka, ktorý bude Jeho hlasom,ktorý sa nebude obávať ľudskej reputácie. Cítim, že dnešnádoba akútne potrebuje muža ako bol Samuel.

Prvako začala práca v Madrase, modlil som sa celý týždeň, avšakBoh ku mne nehovoril. Aj som sa postil, ale odpoveď stáleneprichádzala. Jednu noc som povedal: ”Pane, sľubujem Ti, žezaplatím cenu, že už viac nedostanem pozvanie hovoriť kdekoľvek,je mi to jedno!” Hovoril som: “Pane, teraz mám štyristo pozvanípre kampaň v Indii, Barme a Ceylone. Viď, Pane, dvere sú otvorenékdekoľvek v Indii - všetci ma žiadajú o stretnutia. Môžem ísťteraz kdekoľvek s posolstvom a niekto iný môže pokračovať.“Tak som sa modlil: “ Pane, budem spokojný, aj keď ma budeš držaťna nejakom opustenom mieste. Ja nechcem veľké kampane, ja si lenchcem byť istý, že som v Tvojej vôli. Nič iné ma neuspokojí.”Keď som to povedal, Boh prehovoril ku mne priam bleskovo: “Pozri,robím s Tebou zmluvu, vykonám zázraky.” A od toho dňa miposkytol viac ako sedemdesiat veršov uistení o tom ako bude konať.Celým svojím srdcom verím, že pokiaľ nie sme ľudia akoSamuel, neuvidíme Božiu moc v plnom prejave. On nás síce môžepoužiť, ale nie úplne; môže nás požehnať, ale nie celkom;môže medzi nami konať, ale nie dôkladne; iba ak sme muži akoSamuel. Božie Slovo môže prísť a odísť slobodne ako ho Onudeľuje.

11.

V1.Sam.13,5-14 vidíme ako Boh použil Samuela, keď jeho ľudiaboli v ťažkostiach. Keď čítate túto pasáž, budete ľudskýmuvažovaním súhlasiť, že Saul bol oprávnený v jeho konaní. Ichnepriatelia sa zhromaždili vo veľkom počte a všetci Saulovi mužisa triasli strachom. Samuel povedal, že sa vráti v priebehusiedmich dní. Ale oni nemohli čakať. Saul čakal celých sedemdní, ale Samuel neprichádzal. Tak sa potom rozhodol, že obetujeobeť on, na čo nemal právo. Ignoroval Boží zákon. Vedel veľmidobre, že nie je jeho vecou, aby obetoval obeť Bohu. To bolaSamuelova práca a nie jeho. Tak Samuel musel Saula pokárať aveľmi. Mnohí z nás požadujú, že Boh musí konať, aleboodpovedať na naše modlitby za určitú dobu, azda do siedmich dní.Boh nepracuje podľa nášho plánu. Na prvom mieste to bolBoh, ktorý zdržal Samuelov príchod. Nepoznáme detaily, ale Bohzjavne preveroval a skúšal Saula. Chcel Saulovi ukázať, čo je vľudskom srdci; a tiež, že muž ako Samuel Boha bezpodmienečneposlúchne. Keď zistíme, že voči nám prichádzajú nepriatelia,ako to zistil Saul, a keď zisťujeme, že veci sa stávajú veľmizávažné, aby sme ich uniesli, často ideme proti Božej mysli.Naše stanovisko môže byť: „Je to Božie dielo - nesmie trpieťpre nedostatok peňazí. My sme sa s vierou modlili po mnohémesiace a žiadne peniaze neprišli. Tak teda poďme o ne žobrať!“Dokonca aj v skupinách, ktoré začali na báze viery, zisťujeme,že začali žobrať a veľa sa radiť, ako získať peniaze. Prečoto je? Lebo dielo je veľké? “V dávnych dňoch nebolo toľkopráce”, hovoríme, „ale teraz, keď je toľko misionárov pocelom svete, práca veľmi narástla. Musíme mať viac peňazí, atak neuškodí, že o ne žiadame!” Či Boh dnes nemôže konať? Prečo sa Samuel oneskoril? Lebo mu tak Bohprikázal. Boh môže na nejakú dobu oddialiť svoju pomoc. Mynemôžeme zmeniť Božský princíp – viera znamená živúvieru! Ak hovoríme, že máme vieru – musí to byť živá viera.Nuž, Saul dobre vedel, že ich Boh zachráni skrze Samuela. Neboloto prvý krát, že Boh urobil taký zázrak. Saul vedel, že Samuelje Boží prorok a že v Božom mene porazí nepriateľa a nie ichvlastnou silou. Ale ľudia sa triasli a boli takí vyľakaní, keďSamuel odďaľoval príchod, že sa Saul rozhodol sám obetovať.Nuž, my chceme mužov ako Samuel, že kedykoľvek sa Boží ľudvzdiali od pravdy, kedykoľvek konajú proti Božiemu Slovu, Božíslužobník bude mať odvahu povedať: ”Mýliš sa brat, nevzďaľujsa od tvojho prvého videnia”. Zisťujeme, že Boh má prorokov aaj dnes je Jeho myseľ zjavená skrze Jeho prorokov a my musímeposlúchnuť Jeho Slovo, aj keď to bude ťažké zostať verný. V1.Sam.15,23-31 a 16,1 vidíme, že Samuel musel povedaťkráľovi Saulovi tvrdú vec: “Pretože si zavrhol Pánovo Slovo,aj on teba zavrhol, aby si bol kráľom!“

Vtomto texte tiež vidíme, že Saul ronil slzy nad svojím hriechomtak veľmi, že Samuel, hoc aj bol Božím prorokom, žalostil nadním a prosil Boha za neho. Ale bolo to zbytočné. Boh ho odmietol!Máte veľmi falošné nádeje, ak si myslíte, že môžetepriniesť reformáciu medzi denomináciami. Môžete sa o tom hádať,koľko sa vám len páči. Naučme sa lekciu, ktorú nás chcenaučiť Boh v tomto texte: Jeho príkaz Saulovi bol, aby úplnevyhladil nepriateľa, ale Saul ušetril Agaga a najlepšie stádo, atak zavrhol Boha. Boh musel zavrhnúť Saula pre dve veľkézlyhania. Najprv zmenil Boží poriadok pre obetovanie. Po druhé,len čiastočne poslúchol Jeho prikázanie. Tá istá vec sa tieždeje medzi ľuďmi denominácií – neustála zmena Božiehoporiadku. Myslia si, že neuškodí mať nejaký ľudský spôsob vživote ich cirkvi. Napríklad, je úplne nebiblické ustanoviťstarších hlasovaním. Všetci vedia, že hlasovaním privodia v ichsystéme spory do cirkví. Začína to voľbami. Jedna strana vyhráa tá druhá prehrá. Ako môžeme ospravedlniť tento jav, keďvieme, že je nebiblický. Taktiež takto sú často zvolení niesprávni ľudia v cirkvi na zastávanie určitého úradu! Preto Bohnepracuje plne v týchto skupinách. Môže tu byť požehnanie;nepochybne Boh ich môže použiť na záchranu duší a šírenieEvanje-lia. Ale nemôže ich plne požehnať! Rovnakým spôsobom Bohponechal Saula, aby zostal na určitý čas kráľom; ale už viacnebol v skutočnosti Jeho pomazanou nádobou. A Samuel, hoci bolstarý muž, začal plakať. Bolo mu Saula ľúto a modlil sa: ”Paneprosím, odpusti mu – odpusť

12.

Saulovi.Viem, že konal chybne, no konal aj dobre”. Ale Boh mu povedal:”Ako dlho budeš žialiť za Saulom, keď vidíš, že som hozavrhol?” 16,1. Myslíte si, že keď denomináciám poskytnemenejakú spoluprácu, môžeme im tak priniesť viac svetla a pomoci.Tak to nikdy nejde. Možno uvidíte nejaké požehnanie, ale nikdyneuvidíte Božiu Slávu, ako to ukazuje Písmo. Ďalej vidíme, čoBoh hľadá. Chcel, aby ľudia prišli k Jeho plnej sláve. On nielenchcel, aby porazili Filištíncov - to by bolo len na krátky čas,ale mal pre Izrael ako národ ďaleko väčší plán:

1.Izraelský národ mal ovládnuť celý Kanaán, tzn. celýKanaán sa mal stať ich vlastníctvom;

2. a malividieť Boha plne konať v ich strede. Toto bol Boží zámer! Bohchce ľudí podľa Jeho vlastného srdca a aj sám Samuel samusel naučiť túto lekciu. V 1.Sam 16.2,3 povedal: „Ak toSaul počuje, zabije ma“! A Pán povedal: „Ukážem ti, čourobíš - pomažeš mi toho, o ktorom ti poviem!” Je tu ďalšídôvod, prečo Boh chcel od Samuela, aby sa našla Bohom pomazanánádoba. Hoci Samuel chcel ľudskou múdrosťou dať Saulovi eštejednu šancu, Boh to odmietol. Boh chce tých, ktorých povolal apripravil pre osobitnú službu. A pravdepodobne nenájdete, že bysa toto dialo v skupine, ktorá závisí na ľudskej voľbe, na voľberozumom – oni chcú len osoby, ktoré preferujú, aby boli tými,ktorí sú ustanovení na to alebo to. Teraz si, prosím, všimneteverš 4: „A Samuel urobil to, čo hovoril Hospodin aprišiel do Betlehema. Starší mesta sa predesili a vyšli mu vústrety a riekli: Či tvoj príchod znamená pokoj?” Prečo sastarší triasli pri príchode Samuela? On neprišiel s mečom alebopalicou. Nechystal sa povedať to, čo si oni mysleli, že povie. Povedal to, čo mu Boh povedal, lebo bol Boží muž – Božíprorok. A čokoľvek urobili zle, sa jeho príchodom odhalí. Pretoto sa báli. Ak by sme mali mužov ako Samuel a našli by smetakéto dianie aj dnes, ľudia by sa triasli. Ale kým zostávame takopatrní a tak diplomatickí a obozretní pri každom slove, aby smeniekoho neurazili, neuvidíme, že sa niečo deje – nebude žiadneusvedčenie z hriechu! Samuel bol Boží muž, ktorý vniesolusvedčenie hriešneho života, kdekoľvek ho Boh poslal. Šielpokojne, avšak ľudia sa triasli. Pozrime saďalej na verše 6. a 7. tej istej kapitoly, kde je nám ukázaný Božský princíp vyberania Božích služobníkov, leboPán nevidí ako vidí človek: “lebo človek hľadí na to,čo je pred očami, ale Hospodin hľadí na srdce”. VBožom diele musíme byť veľmi, veľmi dôkladní, aby sme neboliovládaní národnosťou, sympatiami, ani pocitmi akéhokoľvekdruhu. Nuž, je možné, že ste ustanovili muža ako vedúcehomisie, ktorý nikdy nebol povolaný Bohom - a teraz za to platítecenu! Možno ste povedali“ “On je tímový pracovník, máteologické vzdelanie, nech je naším vedúcim, kazateľom alebospolupracovníkom”, ale vy ste sa riadili len vonkajším zjavom– nie Božím výberom.

Tretiemeno je Dávid, v živote ktorého nám Svätý Duch zjavujetretí Božský princíp na zaistenie Božej Slávy:Život podľa Božieho poriadku. V 1.Sam16,12-14, hoci Boh Saula opustil, vidíme, že Boh mu dovolil byťďalej kráľom ešte určitú dobu, aby Dávid mohol byťnáležite pripravený pre výnimočnú úlohu.

V1.Sam 30,1-4 čítame o tragickom spôsobe, v ktorom Dávidbol porazený Amalechitmi pri Ciklagu. Dávid a jeho muži začaliplakať, až kým im nezostala žiadna sila ku plaču. Prečo?Lebo ich ženy a ich deti sa dostali do zajatia; a ich domy avlastníctvo boli spálené - aká to veľká strata! Vo všeobecnostije plač výsadou žien. Oni plačú na ceste, v autobuse, vo vlaku –všade. Ale muž neplače. Ak by muž plakal na ceste, pokladalo bysa to za čudné. Tu však zisťujeme, že Dávid a všetci jeho mužiplačú. To ukazuje akú veľkú stratu bolo treba nahradiť! Tátostrata bola výsledkom Dávidovho vlastného zlyhania. Prv ako sapripojil k armáde Filištíncov, nedal si poradiť od Boha. Prišielčas, keď sa Filištínci vybrali bojovať proti Izraelovi, 1.Sam29. Dávid v tom videl príležitosť, aby sa pomstil na Saulovi;tak sa tiež rozhodol pridať v boji k Filištíncom, hovoriac si:“On je mojím nepriateľom, pokúšal sa ma zabiť, tak dlho somčakal na túto príležitosť, tak hor sa proti Saulovi!”. Hocivedel veľmi dobre, že mu Boh nedovolí, aby sa dotkol Saula, netrpezlivo sa pripojil k Filištíncom, nečakajúc na to,

13.

abyzistil Božiu vôľu, ako to urobil predtým. Avšak zlyhal, on ajeho muži utrpeli veľkú porážku. Vo verši 8. vidíme, žeDávid sa pýta Boha. Boh mu odpustil a povedal mu: „...abyFilištíncov prenasledoval, premohol ich a určite všetko znovanadobudol”. Dávid ich prenasle-doval, a nielen, že všetko znovanadobudol, ale našiel takú veľkú korisť, že mohol zaplatiť dlhy všetkým jeho mužom; a poslať dary starším v Judsku. AleBoh sám jednal so Saulom bez pomoci Dávida. Vidíme v 1.Sam31.1-6, že Saulov koniec prišiel, keď boj Filištíncov vočinemu ťažko doliehal a Saul zomrel. Dávidovi voči nemu nebolotreba bojovať. Boh mal toto vo svojej moci! Môj rezultát je tento: Nemusíme ísť bojovať proti ľuďom so zemskými -telesnými zbraňami! Spoľahnime sa na Pána, On má na všetkosvoj čas!

2.Sam24,1-4 popisuje druhú udalosť, keď Dávid utrpel stratu.Upadol do pokušenia spočítal ľud. Vedel veľmi dobre, že všetkyboje sa bojovali a vyhrali Božou mocou, a nie silou jeho armády;ale pre svoju pýchu chcel sa uistiť, že má za sebou veľmi veľkúa silnú armádu. Výsledok bol taký, že Boh ho musel potrestať a70.000 jeho mužov bolo zabitých. Boh chcel zničiť aj Jeruzalem,ale zastavil svoju ruku, keď Dávid vyznal svoj hriech pri humneAravnu: „ Hľa zhrešil som, konal som prevrátene, ale tieto ovce,čo oni vykonali? Nech je Tvoja ruka, prosím Ťa, proti mne“. Bohmu odpustil a samotné miesto Dávidovho pokánia sa stalo miestompre chrám, ktorý neskôr postavil jeho syn Šalamún tak ako Bohchcel. Rovnakým spôsobom zlyhali mnohí. Oni tvrdia: „Musíme maťviac peňazí, viac moci, viac ľudí, viac poznania“. Týmzamenili Božie plány, ale nemôžu poraziť nepriateľa nijakouľudskou silou alebo ľudskými zdrojmi.

V2.Sam.11,1 vidíme, že Dávid sa stal vrahom, leboneposlúchol Božie Slovo a nekonal si svoju povinnosť. To bolaDávidova tretia prehra. Dávid býval vJeruzaleme, bol pokúšaný a

stalsa cudzoložník a potom podvodník. Úprimne sa však kajal, ale Bohho musel pokoriť. Aby ho Boh urobil pokorným, dovolil tietopokušenia v Dávidovom živote. V Božom diele musíme byťúplne pokorní a zlomení. Kedykoľvek teda prechádzameobdobím skúšok, pamätajme, že je to na to, aby Boh z nás urobilpokorné nádoby.

V1.Par.13,1-11 vidíme ako Boh jedná s Dávidom štvrtýkrát. Dávid mal vedieť, že Božia Truhla –truhla Zmluvy sa má nosiť na pleciach Levitov a nie, aby ju viezlina voze; avšak v ľudskej múdrosti ignoroval Božský poriadok.Filištínci vrátili Truhlu Zmluvy na novej káre a Dávid začalnapodobňovať Filištíncov, preto sa Boh rozhneval. Všetok Izraelprišiel s veľkým nadšením, spievajúc a tancujúc, s harfami,aby vzali Truhlu Zmluvy do Dávidovho mesta, avšak celý postup bolproti Božej vôli. Dávid si myslel, že tým, že má veľký,obrovský zástup a vojenskú kapelu, Boha poteší. Ale oni úplnenebrali do úvahy zjavený Boží plán. Truhlu Zmluvy muselinosiť Leviti. Musela sa nosiť na ich pleciach. A tak prišielBoží súd. Potom sa Dávid Boha naozaj bál. Keď sa Dávidvrátil k Božiemu poriadku pri vrátení Truhly Zmluvy, medzi ľudomnastala veľká radosť. Dávid vtedy napísal ten úžasnýžalm v 1.Par.16,7-36.

Možnosme mali rovnaké pokušenie ako mal Dávid. Myslel si, že ak urobínejaké zmeny, urobí lepší dojem. Ale v Božom dielenikdy nesmieme meniť Boží poriadok. Čokoľvek bolo vBiblii zjavené, musí platiť pre každú dobu, pre každéhopracovníka a pre každú skupinu. Nesmiete to meniť!Keď ste v pokušení a urobíte nejakú zmenu, vždydôjde ku prehre! Potom ako sa Dávid vrátil na Božie cesty, Boh mudal vzor a plán pre chrám. Urobil to pri dvoch rozdielnychpríležitostiach, ale až potom, keď bol vyslobodený z jehoľudskej múdrosti. Myslíme si, že žijeme v inej dobe. Alez Božieho Slova je možné jasne vidieť, že aj v našej dobe, aknenasledujeme nebeský vzor, nemôžeme vidieť prichádzať Boha vJeho plnej Sláve. Niekedy musíme byť privedení ku „humnu“,lebo sa v Božom diele príliš spoliehame na ľudskú múdrosť achytrosť, ale na nebeskom pláne nič nevylepšíme.

Terazsa pozrime na Šalamúna, ktorý znázorňuještvrtý Božský princíp na zaistenie Božej Slávy. “Adom, keď bol stavaný, stavaný bol z hotového kameňa, užtak dopraveného z

14.

lomu,a tak ani kladiva, ani sekery, ani vôbec nijakého nástrojaželezného nebolo počuť pri dome, keď bol stavaný, 1.Král.6,7.Toto bola veľmi unikátna budova. Na svete nie je stavby. ktorá bybola postavená bez zvuku. Ale k tejto stavbe vôbec nebolo trebazvuku, lebo každý kameň krásne zapadol podľa Božieho plánu.Keď nasledujete Boží plán vo vašom individu-álnom živote,v rodine a v živote cirkvi, nájdete jednotu, spoluprácu,otvorenosť, spoločenstvo a duchovnú radosť v spoločnom živote.Inak je tu spor. Keď máme Boží plán a poznáme naše služby,nebude tu žiadna žiarlivosť. Mnohá práca trpela pre žiarlivosť.Pamätám, na jednom mieste sme mali stretnutie s mojimispolupracovníkmi. Ten deň mi na tom stretnutí ťažko a dlhoubiehal. Keď som sa vrátil na moju izbu, opýtal som sa Pána: “Čoho robí takým ťažkým?“ Pán ku mne hovoril a ukázal mi, žena chybe bol môj spolumodlitebník. Tak som ho zavolal a povedal:„Brat, povedz mi, prečo to dnes bolo tak ťažké?“ Povedal: “Jemi ľúto priznať ti to, ale veľmi som na teba žiarlil, keď sihovoril“. Aj ako Boží služobníci, môžeme jeden na druhéhožiarliť a to prináša stratu. O tom niet pochýb, že musímesa modliť po celú noc, alebo aj dlhšie, aby sme sa uistili o Božejmysli. A potom nájdeme súlad. Keď práca na stavbe Chrámubola kompletná, dokončená, čítame v 2.Par.7,1, že tendeň bol veľmi radostný, lebo Sláva Božia naplnila dom! Bohčakal 140 rokov. On miloval svoj ľud, káral ich, trestal, až kýmneprišli do Jeho nebeského plánu a potom zostúpila Jeho Sláva.

Nazáver dovoľte mi predložiť pred vás opäť tieto štyri veci:

1.Po prvé, priznávame, že Božia Sláva odišla. Priznávamenašu neplodnosť a našu neúrodnosť - že dnes neprijímame aneposlúchame Božie Slovo, akoby sme ho mali prijímať a poslúchať.„Pane, učiň ma ako Annu, aby poznajúc Tvoju pravdu, moholsom sa naučiť modliť sa a mal výsadu splniť Tvoju požiadavku– ako to urobila Anna, keď Tebe obetovala svojho syna“.

2. „Pane, učiňma ako Samuela – Tvojím pravým hlasom, aby som poznalTvoje posol-stvo a mal autoritu a smelosť ho odovzdať“.

3. “Pane, daj nám ľudí ako Dávid, ľudí podľa Tvojhosrdca, ktorí budú úplne slobodní od svetskej múdrosti, ktorídokážu prijať vzor Tvojho Chrámu”. V Dávidovi vidíme Božíplán pre vychádzajúcu cirkev, keď mu Boh vyjavil Nebeský plánpre Chrám. Prv ako Boh mohol dať Dávidovi plán, musel ho pokárať,musel ho potrestať, očistiť, zmeniť, pokoriť, vyprázdniť hoúplne z ľudskej múdrosti. V Dávidovi si uvedomujemeCirkev.

4.V Šalamúnovi si uvedomujeme Boha. “Pane, učiň ma akoŠalamúna – muža pokoja – stavajúceho Boží Chrám zo živýchkameňov pevne spojenými jednotou a otvorenosťou SvätéhoDucha”.

NášPán sa modlí v Ján 17,21-24 za štvornásobnú jednotu:“aby boli jedno ako My sme jedno” - jednota vovzťahu; „aby mohli byť učinení dokonalými vjedno” - jednota v dokonalosti; “abyláska, ktorou si ma miloval, mohla byť v nich” - jednotav láske; “a Slávu, ktorú si mi dal, dal som im“ -jednota v Sláve. Jedine cez takú jednotukonečne uvidíme zostupovať Božiu Slávu.

3.Uctievanie a Spoločenstvo:

„Abojac sa, aby sme nejako nenarazili na úskalie, pustili zozadu lodeštyri kotvy a priali si, aby bol deň” Sk. 27,29.Všetci viete, že táto búrka sa stala na mori, keď apoštolPavol bol zajatcom a viedli ho, aby sa dostavil pred Cisára v Ríme.Kvôli búrke boli vo veľkom nebezpečenstve. A tak na ich ochranunakoniec pustili z lode štyri kotvy. Život kresťana je ako cestapo mori – plná búrok. Sú búrky v dome, v rodine, v susedstve,sú búrky v krajine a všade vôkol. Každá z týchto búrok sapokúša otriasť a zoslabiť našu vieru pochybnosťami a strachmi.Ale Boh, keďže pozná našu potrebu, urobil pre nás opatrenia adal nám štyri kotvy. Nimi môžeme byť dokonale bezpeční. Zo Sk.2,41-42 vidíme, čo tieto kotvy, ktoré Boh pripravilpre

15.

každéhoveriaceho, znamenajú: “A tak tí, ktorí ochotne prijali JehoSlovo, dali sa pokrstiť, a pripojilo sa toho dňa okolo troch tisícduší. A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskomobcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách” Takto tedazačalo dielo na deň Letníc. Slovo Božie sa týmito Božími mužmikázalo v moci Svätého Ducha a v autorite Ježišovho mena. BožieSlovo začalo oslovovať (bodať) tých, ktorí ho počuli. Ihneďuverili a poslúchali Slovo, ktoré im polo podané. Potom k nim bolopridaných 3.000 duší. V rovnakom čase veriacim boli dané tietoštyri kotvy, ktoré sme spomenuli, ako to nachádzame vo verši 42.Začali a pokračovali predovšetkým v učení apoštolov,po druhé v obecenstve, po tretie v lámaníchleba a po štvrté v modlitbe.A tieto štyri kotvy boli prvým veriacim ochranou voči výpadomtoho Zlého. Z celej knihy Skutkov vidíme prichádzať nepriateľaako povodeň v pokuse zastrašiť, oslabiť a obrať ich o ich vierua radosť v Pánovi.

Napriektomu Pánovo Slovo víťazne rástlo a šírilo sa. Sk.6,7: “A Božie Slovo rástlo a počet učeníkov sa množil vJeruzaleme veľmi. Tiež veľký zástup kňazov bol poslušnýviere,” Sk.12,24. “A Božie Slovo rástlo a rozmáhalosa,” Sk.13,49. “A Pánovo Slovo sa roznášalo po celejkrajine,” Sk.19,20. „A tak silne rástlo Pánovo Slovo avzmáhalo sa,” Sk.16,5. „A tak pevneli zbory vo viere amnožili sa počtom každý deň, ” Sk.13.52. “A učeníciboli naplňovaní radosťou a Svätým Duchom.” Ako toto všetkomohlo byť možné? Verím, že to bolo pre tieto kotvy, ktoré imBoh dal od samého počiatku. V tom čase nebolo žiadnych Biblickýchškôl, alebo Biblických Univerzít. Boli vybudovaní vo viereSvätým Duchom! Tak boli veriaci vyživovaní v učení apoštolov- čistým Božím Slovom. Apoštoli neboli odkázaní na ichvlastnú múdrosť a vedomosti. Boli to muži učení Bohom,posvätení a naplnení Svätým Duchom. Učili čisté, nefalšovanéBožie Slovo tak ako ich viedol Svätý Duch.

Rástliv “obecenstve”. Nebolo to spoločenstvo pri “čaji”,alebo pri “káve”, alebo “spoločenstvo len s podaním rúk“.Zdáme sa byť veľmi šťastní, keď sa v nedeľu stretneme a jedendruhému si dobre podáme ruky - to je miera nášho obecenstva! Aleprví veriaci poznali duchovnú silu obecenstva! Spolu sastretávali čo najčastejšie, aby sa zdieľali a podelili s tým,čo prijali od Pána.

Rástliv “lámaní chleba” V Luk 24,15-30 čítame o dvochučeníkoch na ceste do Emaus po Pánovom vzkriesení. Spolurozprávali a bezradne sa pokúšali vyriešiť veci ohľadne toho,čo sa stalo v Jeruzaleme. Pán Ježiš sa k nim približuje, kráčas nimi, rozpráva sa s nimi a jasne vysvetľuje o sebe, o svojomutrpení a Sláve. Ako bolo pre nich potrebné, aby zomrel a vstal zmŕtvych a vstúpil do Slávy svojho nebeského Otca. Ale hoci ichaj sám Pán učil, stále Ho nepoznali, až kým neprišiel na ichpozvanie do domu. Keď s nimi sedel pri lámaní chleba, a objasňoval im úžasný Boží plán spasenia, ich oči saotvorili a náhle rozpoznali svojho Pána!

Vidíte,takto boli učení. Náš Pán je tak veľký – tak mocný a takúžasný, že Ho nemôžeme vidieť našimi bežnými očami. Je nadľudské chápanie - ďaleko nad porozumenie našich ľudskýchschopností. A napriek tomu Ho môžeme spoznať! Môže nám byťskutočnejší ako naši príbuzní. Môže nám byť vzácnejšíako ktorýkoľvek iný človek v celom svete, keď Ho poznáme v Jehopravej Sláve. Môžeme študovať Božie Slovo pod vedenímschopných učiteľov, čítať veľa dobrých kníh, ktoré napísalivynikajúci autori; a sami môžeme mať veľké skúsenosti zchodenia s Ním; a ešte Ho nemusíme poznať tak, ako by mal byťpoznaný! Myslíme si, že Ho poznáme, ale môžeme sa mýliť.

Pamätámsa, pred mnohými rokmi, keď niektorí z nás boli v Darjeelingu, žesme šli na Tiger Hill, aby sme uvideli Mount Everest. Išli smezavčas rána asi o pol tretej. Keď sme tam prišli, bolo tam užasi dvesto ľudí, ktorí čakali dlhú dobu, aby zhliadli východslnka na Mount Evereste. Je to nepochybne uchvacujúci pohľad, o tomniet pochýb! Vo vhodnom momente som sa opýtal môjho priateľa:“Povedz mi, kde je Mount Everest?” Ukázal a povedal: ”Myslím,že je za tamtým oblakom,” povedal. A ja som povedal: ”Tonemôže byť!” Celý zástup odišiel preč,

16.

mysliacsi, že videli Mount Everest, keď pritom všetko, čo videli, bol –oblak, ktorý sa len podobal na Mount Everest! Keby boli počkalitrochu dlhšie, keď oblak prešiel, videli by skutočný pohľad namajestátny Mount Everest!

Pánovstôl a lámanie chleba na pamiatku Pánovej smrti, až kým sanevráti, nám poskytujú príležitosť za prítomnosti SvätéhoDucha pre vnútorný (dôverný) pohľad na Neho, čo inak nie jemožné. Je to miesto uctievania. Je to miesto, kde rastieme,duchovne spoznávame Jeho hodnotu. Toto znamená vzdávanie úcty! Tumôžeme povedať lámaným jazykom: ”Čím je môj Pán pre mňa?”„Čo mu dám naspäť?” V Amritsare, Pandžáb, bol kupec, ktorýpredával krásne Perzské koberce. Do obchodu vošiel bohatý muž aopýtal sa na cenu malého perzského koberca. Predavač povedal:”Tento je nie na predaj” “ Zaplatím vám zaň 5.000,00 Rs(rupií), ak mi ho predáte.” “Povedal som vám, že nie je napredaj.” “V poriadku, zaplatím vám 10.000,00” Rs. “ Nie,pane, nepredám ho – nie je na predaj za akúkoľvek cenu!”“Zaplatím vám 25.000,00” Rs! “Nie, pane, nie je na predaj -mne je veľmi vzácny. Nepredám ho za žiadnu cenu. Keď mi zomieralotec, tak mi ho dal. Jeho vlastný otec mu ho dal, keď zomieral apovedal mu: ”Nepredaj ho nikomu – je veľmi vzácny!” „Pretosa s ním nerozlúčim za žiadnu čiastku peňazí!”

Pán JežišKristus je mi najvzácnejší – miloval ma a zomrel za mňa. Sompripravený zaplatiť akúkoľvek cenu, aby som ukázal moju láskuvoči Nemu. Môžem povedať, že Ho milujem viac ako môjho otca,matku, brata, sestru, ženu, deti alebo kohokoľvek! Ale to musívyvierať zo srdca. Na stretnutí v zhromaždení môžeme povedať:“Ó Pane, milujem Ťa”, ale keď máme zaplatiť cenu –neplatíme ju! Ako často Ho zaprieme! Ako často Ho zarmútime! Akočasto zlyháme počúvnuť Ho kvôli strachu, mysliac si: Čo na topovedia moji susedia? Čo si o mne pomyslia moji priatelia? Čo poviesvet? My jednoducho neplatíme cenu, ktorú žiada Pán! Pozrime sana Mt.2,2, kde vidíme ľudí pri uctievaní Pána JežišaKrista: “Kde je ten narodený Kráľ Židovský? Lebo na východesme videli Jeho hviezdu, a prišli sme, aby smesa mu poklonili. Mudrci videli neobvyklú hviezdu na východe;nechali všetko tak a začali svoju dlhú cestu – možno trvala ajdva roky. Boli pripravení zaplatiť cenu, hoci sami nemali žiadnupredchádzajúcu skúsenosť s Pánom Ježišom Kristom. Keď vošlido domu, videli dieťa a Máriu Jeho matku. Padli na kolená auctievali Ho. Potom predložili vzácne dary zo zlata, kadidlo amyrhu. Tým, že prešli takú vzdialenosť, uznali Jeho vzácnosť.Keď Ho našli, “poklonili sa Mu”. Keď priniesli také vzácnedary, tým symbolicky priznali, že:

1.Ten, ktorého si prišli uctiť, je Boh – Zlato.

2.Ten, ktorého sme my prišli uctievať, prišiel za nás trpieť –Myrha.

3.Ten, ktorého sme my prišli uctievať, nás zachránil a je našímVeľkňazom – Kadidlo.

Ajkeď toto všetko urobili – a nebolo toho málo, nemali s Nímžiadnu osobnú skúsenosť. Taká je pravda o mnohých. Pánauctievajú, ale nemajú s Ním žiadnu osobnú skúsenosť. Pozrime sa ďalej na jednu ženu, ktorá Ho uctievala v Lk.7,37-38 a 47, “A hľa, bola v meste nejaká hriešna žena,ktorá, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, donieslaalabastrovú nádobu masti a stanúc si odzadu k Jeho nohám aplačúc, začala slzami kropiť Jeho nohy a vlasmi svojej hlavyutierala a bozkávala Jeho nohy a mazala masťou. Nevieme ako tátožena zistila – azda intuitívne – že v tom dome je človek,ktorý môže odpustiť hriechy. Ale ako sa k Nemu priblížila,začala plakať. Boli to slzy pokánia. Jeho prítomnosť juupozornila na jej hriešny stav. Jeho samotnáprítomnosť stačí, aby zlomila naše srdcia! Zroneneplakala nad svojimi hriechami a umývala Jeho nohy svojimi slzami. Čonemohla povedať slovami, povedala jednoduchým činom, že bozkávalaJeho nohy. Bola naprosto neučenou v teologickej škole, ale jejláska bola spontánna a jej uctievanie skutočné. Aký torozdiel oproti mužovi, ktorý Ho pozval na hostinu! Nepochybne,minul na to veľa peňazí, ale nikdy nespoznal, kto On je! Radšejnadhodil otázku: “Ak by tento muž bol prorok, vedel by, aká jetáto žena!”. Ale táto

17.

ženamala vnútorné zjavenie a uctila Ho.

VJ.12,1-3 nachádzame inú ženu, ktorá uctieva Pána. Tátožena je Mária. Poznala Pána v moci Jeho vzkriesenia. Videlasvojho mŕtveho brata Lazara v hrobe, ale bola aj svedkom ako vyšielživý na Pánov príkaz. A tak mala nový a živý vzťah s PánomJežišom Kristom, ktorý pred tým nepoznala – a vylieva svojuúctu k Nemu tým, že maže Jeho nohy masťou - veľmi vzácnoumasťou, ktorej vôňa naplnila celý dom.

KeďHo vidíme v nás konať – uctievame Ho novým spôsobom.Apoštol Pavol bol muž, ktorý zažil veľa zázrakov, videl videniaa znamenia, a dokonca dostal sa až do tretieho neba. Ale jeho túžbaa žiadosť bola: ”Aby som poznal Jeho a moc Jeho vzkriesenia”a nie: “Pane, nech vidím viac zázrakov, alebo aby som mal ďalšiumožnosť navštíviť tretie nebo.” Bol Božím mužom,ktorý chcel nad všetko iné poznať Krista!

VMt. 26.2,6,7 vidíme podobnú scénu uctievania, avšakrozdielnu v jej význame: ”Viete, že po dvoch dňoch bude Pascha,a Syn človeka sa vydáva, aby bol ukrižovaný.“ „A keď bolJežiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k Nemužena, ktorá mala alabastrovú nádobu masti, veľmi drahej. Avyliala mu ju na hlavu, keď sedel za stolom.” Predtým Mária vdome Lazara Ho uctievala a pomazala Jeho nohy. To bolo celých šesťdní pred Paschou (Veľkou nocou). Ale tu sú iba dva dni predPaschou a vidíme ju ako pomazáva Jeho hlavu, lebo si uvedomuje,že sa chystá zomrieť za hriechy celého sveta.

Apotom „v prvý deň týždňa“ vidíme Máriu s pripravenýmivoňavými vecami, idúc veľmi skoro ráno, aby pomazala telo PánaJežiša Krista v hrobke. Tento akt pocty bol symbolický pre ichvieru v Jeho triumfe nad smrťou a nové stvorenie, ktoré uskutoční,aby plnú Božiu Slávu bolo vidieť v budúcich dňoch.

Atak nakoniec sa pozrime na slávnejší pohľad, ktorý je popísanýv Zj.5,11-14: Je to slávna Cirkev Pána Ježiša Kristas anjelskými zástupmi – všetci Ho uctievajú v jednote. “A ichpočet bol myriady myriád a tisíce tisícov, ktorí hovorili veľkýmhlasom: Hoden je Baránok, ten zabitý, vziať moc a bohatstvo amúdrosť a vládu a česť a slávu a dobrore-čenie.” Toto je obraz diela služby zavŕšenej v nebesiach. Toto je slávnarealita, keď Ho uvidíme tvárou tvár! Pri Pánovom stole mámetoto isté posolstvo - Môj Boh sa vracia! Musí sa vrátiť, abydielo, ktoré začal, bolo dokončené – nebude kompletné, kým sanevráti! To je presne to, čo robíme pri Jeho stole – vierouprehlasujeme, že na ten Deň čakáme. Veríme, že to bude úžasnýDeň, keď Mu budeme podobní a budeme s Ním vládnuť! V Jehozlomenom tele a preliatej krvi vidím všetko zaopatrenie, aby som sastal Jemu podobný. V sebe samom som ničím, iba zloba; ale v Ňomvidím dokonalosť!

VEf. 3,18 chcem, aby ste si všimli dôležitosť byťspolu! Jeho lásku a zámer nemôžeme nikdyosamotení pochopiť – vyzývame k pomoci všetkých svätých,“aby ste dokonale vládali pochopiť so všetkýmisvätými aká je to šírka a dĺžka, hĺbka a výška a poznaťlásku Kristovu, ktorá prevyšuje rozum, aby ste boli naplnení vovšetku plnosť Božiu.” Je tu veľké tajomstvo.Zistíte, že láska prichádza vo väčšej miere – plnšej miere,keď budeme spolu spojení ako jedna RODINA. V tejto rodine nie jebariéra medzi Židom a pohanom, všetci sú slobodní, všetci sújedno z tak veľa rodín, krajín, národností, všetci sú účastnína tom istom Pánovi. Poďme Ho uctievať. Ameň!

4.Stavba podľa Nebeského plánu:

Čítajme:1.Kor. 3,9-16; 1.Pet.2,1-10; Žid.12,25-29; Ef. 2,11-12. Tietopasáže Písma možno zhrnúť v to, čo je vyjadrené v 1.Kor3.9:”Lebo sme Božími spolupracovníkmi, Božou roľou, Božoustavbou ste”. V tej istej spojitosti sa taktiežpozrime na poslednú časť Žid.12,27: “A to ešteraz jasne ukazuje na preloženie vecí, ktoré sa pohybujú akoučinených, aby zostalo to, čo sa nepohybuje.” My, ako Boží služobníci by sme mali vždy pamätať, žečokoľvek robíme

18.

preBoha v Jeho požehnaní zostane na večnosť! A že všetko, čorobíme bude preskúšané, otestované a preverené. V očiachnašich spolupracovníkov a blížnych sa to môže javiť veľmidobré a prijateľné, ale nakoniec Boh použije Jeho vlastnúskúšku. Preto naše oči musia byť upreté do budúcnosti a nie naprítomnosť. Máme byť ako inžinieri, keď plánujú stavbu. Oniprv, ako sa rozhodnú pre projekt, dôkladne počítajú, zhodnocujúvšetky možné nebezpe-čenstvá a tlaky. Toto mi pripomína most vLondýne, ktorý postavil Sir Christopher Wren, slávny architekt,ktorý postavil Katedrálu sv. Pavla v Londýne. Toto bol slávnyWaterloo most ponad rieku Temžu. Keď ho postavili, bol to veľmipekný most. Ale počas prvej svetovej vojny Nemci zhodili bombyblízko tohto mosta, čo spôsobilo, že jeden z pilierov mostahlboko klesol. Londýnsky County Council musel každý rok minúťviac ako 20.000 libier šterlingov na posilnenie a dobrý stav mostu.Briti sú veľmi sentimentálni ohľadne starobylých stavieb - nieako Američania. Američania by dopravili ťažké stavebnémechanizmy a zbúrali by ho. Aj keď by to bolo veľmi nákladné,postavili by nový most. Z mnohých častí Anglicka sa teda zišliinžinieri, aby skúmali príčinu, prečo jeden z pilierov polpostihnutý a nie druhý. Azda viete, že keď sa vtedy staval most,najprv sa do dna rieky nabili dlhé koly z tropického tvrdéhodreva. Každý kôl sa musel presne zmerať, aby bol identický sdruhými kolmi. Keď zdvihli hornú konštrukciu mosta, objavili, žejeden kôl toho postihnutého piliera nebol podľa rozmerov.Dozorcovia nejako ten detail prehliadli. Rozdiel bol jedna štvrtinapalca (0,635 cm). Výsledkom bolo to, že zatiaľ, čo most zostalneporušený počas sto rokov , keď prišla skutočná skúška –bomba, ten diel klesol. To isté je s Božou prácou. Po mnohé rokymôžeme vidieť požehnanie; ale čo sa stane, keď príde Božiaskúška? V mnohých v zhromaždeniach sú požehnaní bratia,ktorých Boh použil na záchranu duší. Ale pamätajte, že Bohvždy myslí o Jeho diele v pojmoch večnosti.

Pozrimesa teraz na Ex.25,1-9, aby sme videli ako skoro Boh začalukazovať Jeho Nebeský plán, keď dal Mojžišovi pokyny, aby postavil Svätostánok, verš 8.: “Aspravia mi

Svätyňu,aby som býval prostred nich.”Verš 9.:”Podľavšetkého toho, čo ti ukážem, podobu Božieho príbytku a podobuvšetkého jeho náradia, tak všetko urobíte!”Akonáhle Boh vykúpil Izraelitov a zachránil ich z moci Egypta,oznámil toto významné posolstvo skrze Mojžiša: “Nechmi urobia svätyňu!”Čo je v Božej mysli, keď nás žiada, aby sme išli kázaťEvanjelium? Prečo chce duše? Prečo si On, náš milujúci Boh,robí starosti vo vyhľadávaní strateného hriešnika? Prečo sanás snaží získať? Je to preto, lebo chce svätyňu. Chcedom! Odzačiatku musíme ľuďom povedať jednoducho, aký je Boží zámerv tom, že nás zachraňuje. On si žiada, aby sme ten Dom vy a jastavali. Každému veriacemu sa musí dať táto výsada, hoci juneprijme, aj tak sa musí mu dať na vedomie, že je časťou Božejsvätyne. Všetok„materiál“ - novozrodený človek - použitý pri stavbeSvätyne, by mal byť na prvom mieste vyučený o Pánovi JežišoviKristovi – Jeho milosti, dobrote, svätosti, moci, kráse, sláve aplnosti. A na druhom mieste všetci z nás sa stávajú časťouplnosti tým, že sa stávajú súčasťou tejto Svätyne - Božímpríbytkom. Vliste Efežanom apoštol Pavol používa sedemmien pre Boží ľud:

Nazývaich „Cirkev“ Pána Ježiša Krista, leboboli povolaní zo sveta - Boží zvláštny ľud. Nazýva ich “telo Kristovo”, leborovnaký život prúdi cez každého člena. To Telo obsahujeBožiu plnosť - Jeho plnosť, ktorá napĺňa všetko vo všetkom.Zdravie toho života sa dodáva do každého tkaniva, nervu a vláknaz Hlavy – z Pána Ježiša Krista.

Nazývaich “jedným novým človekom”, už nie viac Židoma pohanom - všetky ľudské a národné rozdiely sú zabudnuté.

Nazývaich “nebeská”rodina”, aby sme sa mohlitešiť z Božskej Otcovej lásky.

Potomhovorí, “ste Božia stavba”.

Opäťich nazýva “Boží Chrám”.

Potomnakoniec “Nevesta” Kristova.

19.

Nuž,prečo sa my nazývame “Božia Stavba”? Lebostavba sa stavia podľa plánu. Choďte napríklad do Bombay.Uvidíte, že títo bohatí ľudia vlastnia mnoho stavieb, ktoréboli postave-né bez pomoci architekta – najali si svojichvlastných dodávateľov. Tieto budovy navonok vypadajú veľmipekne, avšak nemajú vhodné svetlo, ani vetranie. Nemali žiadnyzáujem pre zdravie ľudí, ktorí v nich bývali. Avšak architekt,ktorý navrhuje stavbu, berie do úvahy jej osvetlenie, ventiláciu,vodu, odpad, hygienické zariadenia a i. Potom vytvorí projekt –plán, na základe ktorého staviteľ bude stavať. Dnes vjednotlivých mestách sa najprv musí predložiť projekt každejstavby, ktorý je preverený znalcami a musí sa získať povoleniena stavbu. Povedať: ”Vy ste Božou stavbou znamená, že námnejde len o kázanie Evanjelia ľuďom. Nie, my máme ďalekoväčší zámer ako len to. V Zjav. 2.1,7 čítame, že víťaz”zdedí všetky veci”. Vidíte totoBožie rozhodnutie v celom Písme – až do konca? Ukazuje, že Bohpracuje pre hriešnika nielen v tom, že vykupuje jeho dušu, alevykupuje všetko, čo stratil kvôli hriechu. Ako tozdedí? A ako sa to stane? Odpoveď je vo verši 3. tej istejkapitoly: “Hľa, stánok Boží s ľuďmi a bude bývať snimi a oni budú Jeho ľudom, sám Boh bude s nimi a bude im Bohom”.Ta istá vec je vyjadrená v 2. Kor.6.16, ktorá ukazuje, žeje to len vtedy, keď sa v pravom zmysle staneme Božímchrámom, že Božia plnosť vstúpi do nás a Boh nám nahradí to,čo sme stratili. Aby sme sa stali Božou stavbou, musíme byťpostavení predovšetkým na silnom a hlbokom základe - na Skale.Ako Boží služobníci si musíme byť istí, že trávime dosťčasu pri štúdiu Písma s ľuďmi, inak zostanú duchovne slabí.Musíme vedieť, že našou zodpovednosťou nie je len kázať, aleuviesť ľudí hlboko do základných právd viery. Ale akchceme len veľkú povesť, aby sme udivili ľudí, potom všetko, čomusíme urobiť, je spočítať „ruky, aj nohy“! Vyhoviete ľuďom,ale nie Bohu. On chce čisté a hlboké, trvácne dielo; a nieiba počty a iné vonkajšie znaky. Musíme sa uistiť, že ľudia,ktorým slúžime, sú privedení k pravej duchovnej skúsenostispasenia. Potom im musíme pomôcť porozumieť, že môžu maťúčasť v Božom Dome. Boh toto objasňuje, keďMojžišovi hovorí, “aby mi priniesli obeť od každého muža, ktorý ju dá ochotne so svojím srdcom”.Patrilo to tým, ktorí mali skúsenosť s krvou cez noc Paschy, týmMojžiš vydal túto výzvu. Bola znakom, že boli obmytí a bolo imodpustené, a teraz sú pripravení prijať viac. Bolo to však úplnedobrovoľné. Nebolo žiadneho donútenia – žiadna sila– žiaden nátlak. Jednoducho dostali príležitosťstať sa časťou Božej Svätyne; taktiež, aby priniesli dobrovoľnúobeť. Takto to aj my praktizujeme, ale to je len začiatok. Viemo misionárovi, ktorý prišiel do Pandžáb. Nikdy nevidel „chapati“na Pandžábsky spôsob. Vlastne je to veľmi pekný kukuričnýchlieb, asi 1,5 cm hrubý a asi 30 cm v priemere. Pečie sa pomaly vpeci. Niekoľko takých sme pripravili, ako aj mnoho zmesi zozelených listov, ktorú sme dali na vrch. On to zjedol – ale lenzmes zelených listov. Neuvedomil si, že to druhé je chlieb, pretopovedal: “No, zoberte tento tanier preč!” Vôbec mu nedošlo, žeje to chlieb! Je to podobné mnohým ľuďom, ktorí sa nenaučiatešiť zo svojho spasenia. Je povinnosťou učiteľov apastierov, aby tých, ktorí sú cez nich zachránení, mohli učiťako sa tešiť zo spasenia.

Pamätámako sa pred mnohými rokmi stretli na stanici so mnou niektorípriatelia, keď som cestoval vlakom a dali mi pekný veľký kôš,ktorý som položil pod sedadlo. Nasledujúcu stanicu som vystúpil,aby som niečo zjedol, a podarilo sa mi kúpiť trochu zatuchnutéhojedla. Nasledujúce ráno som pod sedadlom náhodou uvidel ten kôša keď som do neho pozrel, videl som jedlo! Veľa pekného chleba asmažených rýb a tak veľa iných vecí, a ja som to nevedel! Taktopodobne sa má veľa ľudí, ktorí majú Bibliu, ale „nezaťažujú“sa pozrieť dovnútra a ani nevedia ako ju použiť! Nikto ich tonenaučil! V Karáči mi jeden Hinduista povedal, “ Ukážte mijedného dobrého kresťana v celom Karáči a dnes sa stanemkresťanom!” V tom čase bol počet kresťanov žijúcich v tommeste 14.000, z toho protestantov 4.000 a zvyšok rímsko –katolíkov. Nemohol som mu ukázať jednu osobu, ktorá bolaskutočne duchovným človekom!

20.

Toma nútilo modliť sa. Asi raz za týždeň som chodil popri mori,aby som sa postil a modlil. Výzva toho Hinduistického muža manútila pýtať sa Pána, aby mi dal odpoveď. Nenechalsom sa poraziť výzvou toho muža.Po mnohých mesiacoch modlitieb mi Pán dal obrovské posolstvo.Jasne mi povedal: ”Chcem, aby si išiel do všetkých častí Indiea viedol každého človeka, ktorý nesie moje meno k vlastníctvucelej Biblie, či už sú gramotní alebo negramotní. Povedz im, žeak sa volajú Mojím menom, musia mať Bibliu. Po druhé, nauč ichpoužívať Bibliu. Po tretie nauč ich ako sa modliť, ako prísťku Mne s ich potrebami.” Vec sa zdala byť jednoduchou, avšak jasom sa bál odovzdať posolstvo. Navyše, ako mohlo to posolstvovyriešiť môj problém. Čakal som tak celé dva roky a nič som nerobil. Až raz večerna jednom zhromaždení som sa odhodlal a povedal: “Tí z vás,ktorí si priniesli Biblie, láskavo mi ich ukážete, prosím? NieNové Zákony, myslím celé Biblie.” V celom zástupe boli ibaštyri Biblie! Po štyri dni som sa pýtal to isté. Oni stálehovorili: “Ako môžeme priniesť čo len jednu, keď ani jednunemáme?”. “ Povedal som: „Každý, kto si môže kúpiťtopánky na svoje nohy a mosadzné nádoby na svoje varenie, môžesi tiež dovoliť kúpiť celú Bibliu”. Tak sme z Allahabaduobjednali 200 Hinduistických Biblií. Neboli rozdané – ľudia siza ne zaplatili. Na stretnutiach používali svoje Biblie. Museli smeich naučiť, že to nie je obyčajná učebnica ako majú v školách.Naučili sme ich používať ju úctivo a očakávať, že Boh z nejprehovorí a odpovie na ich otázky a problémy. „Ak musítenavštíviť akúkoľvek rodinu, zoberte si so sebou Božiu knihu apožiadajte Boha, aby z Biblie odpovedal na všetky vaše otázky”,tak som pokračoval v rozprávaní. Niektorí ľudia sú veľmileniví. Sadnú si, dajú si kávu a toto je spôsob ako oni študujúBibliu! Musíme k nej pristupovať na našich kolenách! A takto sláskou, verne a vytrvalo sme ich učili ako sa radovať z tejtoúžasnej knihy. V tejto istej Knihe sa môžeme dozvedieť o Božskompláne a že Boh má plán na všetko. V mnohých častiach Indie sommedzi kresťanmi našiel škriepky a súdne spory, niektoré z nichsa vliekli mnoho, mnoho rokov! Pastori a misionári stále obviňovaliľudí hovoriac: “Sú to takí hašteriví ľudia!” Hovorím im:“nemôžete viniť ľudí. Sami sa nedržíte Božieho Slova! Akomôžete potom očakávať, že ľudia budú žiť v pokoji, keď súnevedomí Božieho svätého Slova a Jeho nebeského plánu?” Nemôžete stavať budovu bez projektu a nemôžete robiťzmeny v budove, ktoré sú v rozpore s projektom. Nie je vecoustaviteľov a robotníkov, aby robili zmeny bez schváleniaprojektanta. Avšak vidíme, že ľudia urobili veľa zmien v menetoho, čo oni nazývajú „Vlastná Ústava” v nejakej Modrejknihe, Červenej knihe, alebo Zelenej knihe plnej ľudskej múdrosti!Raz som bol na mieste blízko Poona, kde asi 20 pastorov malozasadnutie Obvodného výboru. Hádali sa a bojovali dve hodiny:“Prosím, pozrite naše pravidlo č. 25 z Červenej knihy, č.3 zoZelenej knihy, teraz č.7 z Modrej knihy atď. ”Potom mi dalipríležitosť, aby som k nim hovoril. Povedal som im otvorene: ”OModrej knihe som vás počul hovoriť dve hodiny – a čo Biblia? Dása viac veriť Modrej knihe alebo Biblii? Prečo nepoviete: “Pozrimesa, čo hovorí Biblia? Máte plnú hlavu starostí s Modrou knihou;ale ani najmenej si nerobíte starosti s Božou Knihou!” Činevidíte, ako sa v mene nejakej „Ústavy“ ľudia často vadia?Povedané duchovne, nieje správne dať moc bezbožným ľuďom. Urobia si svoje vlastnépravidlá ohľadne spoločenstva. Voľbám vládnu peniaze! A keďpotrebujú peniaze, idú ich kdekoľvek žobrať! Ako môžeme čakať,že Boh dá Svoju pečať na také konanie?

Nuž, v Biblii vidíme, že pre Pánovo dielo existuje nebeský plán. Sneveriacimi nemôže-

memať v ničom žiadne spoločenstvo. Kazatelia a misionári častohovoria veriacim, že si nesmú brať neveriacich. „Ak siznovuzrodený kresťan,“ hovoria, „potom sa presvedč, že tvojabudúca životná partnerka je tiež znovuzrodená“. Učia pravdu.Avšak Božia pravda v texte: 2.Kor. 6,13-15 zachádza ďalej. Týkasa to nielen manželstva, ale tiež cirkevných záležitostí.Ako môžeme účinne pracovať s neveriacimi? To nie je možné!Božiu Cirkev nemôžeme budovať pomiešaním veriacich sneveriacimi – to nebude fungovať. Len vtedy môžeme položiť

21.

dobrýzáklad, ak sami máme hlbokú, živú skúsenosť s Pánom JežišomKristom. On je Hlavný uholný Kameň. Stavať na základochapoštolov a prorokov, neznamená že staviame na ich kostiach, alena učení apoštolov a prorokov. Čo nás naučili, to praktizujeme;a čo prehlasujeme, to plne poslúchame! Nemôžemebyť ovládaní našimi vlastnými predstavami a praktikami, nech užsú akokoľvek dobré! Naša bezpečnosť spočíva v tom, žeposlúchame Božie Slovo. Nuž, Biblia nám dáva úplný plán prevšetky naše potreby. Práve tak, ako boli po Letniciach SvätýmDuchom poslaní apoštoli a proroci, práve tak teraz cez modlitbu vDuchu môžu povstať apoštoli a proroci. Musíme presne nasledovaťBožie Slovo pri rozhodovaní, duchovnom vedení, pri riadení ako sazhromažďovať, pre uctievanie atď. Jasné pokyny, ktoré čítamev 1.Tim.3,1-10 praktizovali aj apoštoli. Ak muž túžil po úradebiskupa, resp. staršieho, musel byť na tento úrad učený,skúšaný, preverený a dokázaný. A keď sa zistilo, že jepripravený, plne kvalifikovaný, mohol sa ustanoviť – ale nie cezľudské slovo! Podľa Sk.14.22-23 vidíme, že Pavol a jehospolupracovníci na Božom diele chodili z miesta na miesto„upevňujúc duše učeníkov“. Veriaci boli učení dobrýmpastierom, buď samotným apoštolom, alebo mužmi ako Títus aleboTimotej, ktorí boli poverení, aby viedli a učili ovečky. Potom,keď boli plne vyučení, starší boli do úradu uvedení modlitboua ustanovením od Svätého Ducha. Toto bolo všeobecné pravidlo,ktorého sa držali apoštoli a ich spolupracovníci a takto oninaplňovali Boží plán. Takto mohla prvotná cirkev odolávať azostať silnou v časoch hrozného prenasledovania. Oni boli BožímSlovom a múdrosťou Svätého Ducha náležite vyučení. Potomna ochranu veriacich ich apoštol varuje v Sk.20,28-32: “Atak teraz majte na seba pozor i na celé stádo, vktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, abyste pásli Božiu cirkev ...Lebo ja viem toto: Po mojom odchode vojdúmedzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. Ba aj z vássamých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci,aby tiahli učeníkov za sebou.“ Povedal im, že diabolbude veľmi neúnavný. Budú napádaní a trhaní „vlkmi“. Budúpodvádzaní zvrátenými mužmi. Z toho dôvodu „Duch Svätývás ustanovil dozorcami“. A pre istotu, že boliBohom ustanovení pracovníci, sám Pavol ich učil tri roky aj soslzami, aby boli náležite varovaní a chránení. Z Božieho Slova vieme, že nepriateľ je viac činný v týchtoposledných dňoch ako nikdy predtým, a že veriaci budú napádanískrze rôzne druhy zvodných zbraní nepriateľa, zlými náukami,falošnými učeniami, deptaním, prenasledovaním, utrpením,chudobou, škriepkami, zvodnými pracovníkmi. Ak zlyháme, aby smeveriacich chránili správnym učením, potom sme zlyhali pred Bohom.

Uveďmepríklad. Ľudia vedia, že môže dôjsť k tretej svetovej vojne,ktorá bude asi posledná. Vedia čosi o hrozných zbraniach, ktorésa vyrábajú v Rusku a v iných krajinách. Vedia, že Američaniautrácajú veľa peňazí na silnú národnú ochranu. Súhlasia, ževláda musí robiť opatrenia na obranu ich krajiny, ich spojencov apriateľov. Vojna môže vypuknúť a potom už nikto nezostane! Boloby chybou zostať pokojným a bezstarostne hovoriť: „Pozrieme sana túto záležitosť potom“.

Pavolako apoštol mal niekoľko druhov služby. Musel pôsobiť akoapoštol, tiež ako prorok, evanjelista a ako duchovný pastier. Božíslužobníci majú dnes rovnakú službu! Ale napĺňame ju? Ak saminedokážeme robiť túto prácu, modlime sa, aby Boh zobudil mužov,aby Jeho veriaci boli ochránení. Ale nebráňme Božiemu dielu. Akvás Boh nepovolal do služby, potom, prosím stojte stranou anepleťte sa do Božieho diela.

Bolo31.mája 1935, keď v Quette došlo k zemetraseniu. Pamätám sa, žev 1933 jeden inžinier varoval vládu hovoriac: „V tomto meste môžeasi za rok nastať zemetrasenie, mali by ste radšej urobiťopatrenia a vybudovať budovy odolné zemetraseniu“. Ale nikto sa oto nestaral. Povedali: „Ako môže prísť k zemetraseniu? To nieje možné!“ Avšak predstavitelia železníc sa rozhodli pre experiment výstavby šesť štvrtí, ktoré boli odolné vočizemetraseniu. Potom nastalo zemetrasenie a za 18 sekúnd bolozabitých 58.000 ľudí a každá budova zostala

22.

vtroskách – boli to všetky kamenné, tehlové budovy a budovy zhliny. Budovy, ktoré boli odolné voči zemetraseniu, neboli ani lenpoškodené! Vláda potom vydala zákon, aby každá budovapostavená v Quette bola odolná voči zemetraseniu. Naučili sasvoju lekciu skúsenosťou.

Dovoľtemi opäť povedať, že to nebude jeden, ale veľa krutých útokovSatana na Boží ľud. Príde ako revúci lev, alebo aj ako anjelsvetla. My, ako Boží služobníci sme zodpovední za ovečky.Dostali sme službu varovať ľudí a urobiť opatrenia pre ichduchovnú ochranu. Nebuďme zvedení dočasným požehnaním. Boh jemilostivý, avšak sa drží svojho pôvodného Plánu.

V1.Kor..3,6 si všimnime, že apoštol Pavol šiel o krokďalej, keď pripúšťa: „Ja som sadil, Apollo zalieval, aleBoh dal vzrast“. Pripúšťa, že je potrebné mnohospolupracovníkov; a že sám nestačí, aj keď je apoštol. Súľudia, ktorých Boh používa na sadenie; iných treba nazavlažovanie. Ale všetci musia pracovať v jednote asvornosti. Ak ste boli povolaní len na sadenie svätého Semenaa nemáte žiadne iné povolanie alebo bremeno, potom sa tiež musítemodliť, aby Boh poslal „Apolla“, aby zalieval semeno. Pavol bolčlovek, ktorý nemohol vždy zostať dlhšie, ako len zasadiť.Avšak ako odchádzal, pripomenul tým, ktorí prišli za ním: Totoje Božie dielo, preto, “nech človek dá pozor, ako na ňomstavia“. Musí vedieť ako stavať na práci druhých; aako pracovať vo Svätom Duchu. To, čo robíme v tele bude spálené.Čo robíme pre našu vlastnú slávu bude spálené. Čo nerobímepodľa Písma, tiež bude spálené. Dôvod, prečo bol Pavol v tejtoveci tak tak dôrazný, je zapísaný v 1.Kor. 3.12-13: „Akniekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo,slamu. seno - jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to tendeň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A jedného každého dielo, akéje, sám ten oheň skúsi“. Tá istá myšlienka jeuvedená v Žid.12,27-28, kde Boh hovorí, že sa chystá„preloženie“ a „zatrasenie“podobné ovocnému stromu v čase búrky. So všetkým sa zatrasie aaj nebesá a hviezdy budú odstránené. Prečo sa On chystázatriasť nebesiami? Aby mohol uviesť do bytia Jehoneotrasiteľné, nemenné, večné kráľovstvo. Bolo veľakráľovstiev, veľa veľkých kráľov, ale všetci zmizli a odišli.Pán Ježiš Kristus založil večné kráľovstvo, ktoré saneotrasie. Rovnakým spôsobom aj našimi dielami Pán zatrasie;čokoľvek nie je pre večnosť, neobstojí! Čokoľvek nie je časťouBožieho domu, tým Boh bude silne triasť.

Možnoste počuli o povodni, ktorá prišla do Poona. Neviem koľkomiliónov rupií sa tam minulo na stavbu tejto priehrady. Bola celáz hliny a nemala sa tak skoro použiť, aby dobre vytvrdla. Hlinená priehrada sa musí nechať stáť aspoň šesť mesiacov prázdna, bez vody. Avšak pre verejný názor, že je dobrá asilná, že určite vydrží, začali ju používať ako zásobáreňvody. Keď začali padať výdatné dažde, niekto si všimol malútrhlinu na jednej strane priehrady. Keby len inžinieri včas prijali účinné opatrenia! Nebola to obyčajná trhlina, avšaknerozumne bojovali celú noc so železnými platňami a betónom, abysa ju pokúsili upchať. Beda! Trhlina sa stávala stále širšou.Bolo to na poludnie 12. júla, keď pracovníci odišli na šálkučaju, práve vtedy sa priehrada pretrhla. Len si predstavte obrovskýmúr vody asi päť metrov vysoký, pohybujúci sa rýchlosťou 60km/hod! Obrovské kamenné balvany boli nesené ako slama. Niktonevie koľko tisíc prišlo o život. A to všetko pre nedbalosťinžinierov! Ak zlyhajú Boží služobníci, je toveľmi vážne, lebo je postihnuté Božie dielo! Bohpreto varoval každého, aby dal pozor, čo na ňom stavia. Myjednoducho nemôžeme pokračovať v kázaní evanjelia bez toho, žeby sme sa necítili zodpovední za dôsledky Slova. Väčšina ľudíneporozumie plnému významu tohto varovania, ale tí, ktorí kážua učia Božie Slovo, si musia dať pozor.

Spomeňmesi, čo sa stalo v Číne. Kto by bol veril, že jedného dňa saČína tak prudko otrasie? Môže sa to stať aj v Indii. Musíme byťpripravení pre akékoľvek podmienky, ktoré môžu nastať. Písmonás varuje v Zj.12,12, že „diabol zostúpil k vám,má veľký hnev, lebo vie, že

23.

málen krátky čas“. Prečo je tomu tak, že Spojenci sausilujú poskytnúť medzinárodnú pomoc? Prečo utrácajú toľkopeňazí v iných krajinách? V Amerike azda majú veľa peňazí aveľa zbraní, ale si tiež uvedomujú, že vo väčšom počtespojencov je väčšia sila. Voči Rusku nemôžu stáť osamotení!Vedia, že v prípade vojny sa môžu spoliehať na svojichpriateľov.

Duchovnemusíme stáť spolu. Naša bezpečnosť je v jednote. Keď akoCirkev zostaneme jedno, sme viac schopní odolať útokom Zlého.Nemôžete ostať sami. Azda vás Boh mocne použil aj osamotených amy môžeme za to ďakovať Bohu; ale pamätajme, že keď vásnapadá diabol, trpíte samotní! Len jednotou môžeme diablaporaziť - nie vedomosťami, ani vedou, ani bohatstvom, ani nijakouinou vecou, ale tým, že spolu stojíme v Božej moci! Jednota je naša najsilnejšia duchovná zbraň!Nemôžeme byť jedno tým, že sme nezávislí, hoci vo svojejprirodzenosti človek chce byť nezávislý. Vidíme, že Pán JežišKristus sa zvlášť modlil: “Aby všetci boli jedno, akoTy, Otče, si vo mne a Ja v nich, aby oni tiež boli jedno v nás.“Aká radosť, inšpirácia a požehnanie pochádza z toho,že sme spojení Svätým Duchom! Duchovná jednota je možná jedinev Cirkvi, kde sme spojení najprv ako rodina, potom ako Božíspolupracovníci, ktorí majú jedného spoločného Vodcu - PánaJežiša Krista, hoci sme mnohé údy v jednom Tele.

Príkladtejto jednoty možno nájsť v príbehu o Jozefovi. Jeho bratia sarozhodli, že ho nepotrebujú. Tak ho najprv hodili do jamy, potom hopredali a temer ho zabili. Povedali si: „Je nás jedenásť, tak čona tom, ak jeden zomrie!“ Avšak potom Boh poslal hlad, ktorý ichdonútil ísť pre potraviny do Egypta. Až vtedy si uvedomili akoveľmi Jozefa potrebujú, keď sa im dal poznať a povedal: „Ajja vás potrebujem, bez vás nevystačím, hoci ste ma opustili aposlali do Egypta. Keď vás Boh zachráni, vezmite moje kosti sosebou.“ Čo mienil týmito slovami? Jozef chcel byť plne avýlučne stotožnený s jeho vlastným ľudom. Chcel, abybol úplne odlúčený od Egyptskej slávy. „Ste mojibratia. Ste môj ľud!“ povedal. Aj my musíme zostať spolu akoCirkev, lebo len vtedy môžeme mať úžitok vo všetkých daroch aslužbách Cirkvi. Apoštolovia, proroci, učitelia a duchovnípastieri, všetci pracujú spolu a v jednote.

5. Pravý Levita:

ČítajmeNum. 1,47; 2,1-34. Zo všetkých pokolení Izraela Levitombola udelená výsada, aby žili v strede tábora, ktorý obklopovalStánok zhromaždenia (Svätostánok). Svätostánok bol podľaBožieho plánu postavený v strede. Toto im malo pripomínať, žeBoh - Svätý Boh – chcel žiť a konať medzi Jeho ľudom. Meno„Levi“ znamená spojený alebo zjednotený. Prehriešnikov nebola nádej stretnúť sa Bohom, okrem cez zľutovnicu(pokrývku), ktorá hovorila o kríži Ježiša Krista. Svätostánoka všetky jeho detaily hovorili o túžbe Boha Otca, aby saJeho

životvlieval do nás. Každý veriaci sa stáva Levitom, keďje spojený s Bohom skrze Ježiša Krista. Stáva sa blízkym Bohuskrze Jeho Krv.

Dobresi pamätám, keď som bol ešte Sikhom, modliac sa a kričiac akodieťa: “Ó, Bože, kde si? Povedz mi ako Ťa nájsť“. Vždy,keď som išiel do Sikhského chrámu odriekať svoje modlitby, Bohsa zdal byť veľmi, veľmi ďaleko – milióny míľ vzdialený, azdalo sa, že bude treba veľa prerodení, aby som Ho aspoň zazrel –tak bol vzdialený! Ale teraz môžem povedať: On je tak blízko!Viem, že Jeho život prúdi cezo mňa! Toto bolo výsadouLevitu. Žil tak blízko Svätostánku, že mohol vidieť ako na ňomspočíval Boží oblak. Boh tam bol, živý Boh hovoril spomedzicherubov nad zľutovnicou. Potom, ako Levitom bolo prikázané, abytáborili okolo Svätostánku, ostatným jedenástim kmeňom sadostal taktiež nebeský plán na táborenie. Tri pokolenia malitáboriť na východnej strane, tri na juhu, tri na západe a tri nasevere. Keď pochodovali, mali dodržiavať Boží poriadok. Archaprichádzala v strede, nesená na pleciach Levitov (nie na povozeťahanom býkmi). Na čele šiel Júda, potom šli Izachar, Zabulon,Rúben, Simeon a Gád. Levitovia boli v strede. Potom Efraimtesne nasledovaný Manassesom, Benja-

24.

mínom,Dánom, Aserom a posledný šiel Naftali. Toto bol poriadokustanovený Bohom a na žiadny spôsob ho nemohli zmeniť. Z tohosa musíme naučiť jednu vec a to, že Boh je Bohom poriadku akeď robí čokoľvek a akokoľvek, na tom skutočne Mu veľmizáleží. My to azda nevidíme, alebo tomu nerozumieme, ale Onpracuje podľa plánu. Naša bezpečnosť a rast závisia nanasledovaní Božského poriadku. My ho nemôžeme zmeniť. Boh mápre každého veriaceho plán. V očiach sveta som bláznivý muž– opovrhnutý svojimi blížnymi. Avšak, pretože Kristova vzácnakrv je uplatnená na moju dušu, stal som sa Bohu vzácnym –Haleluja! Môžem byť zametačom, kamenárom, alebo kulim, ale predNím som veľmi vzácny a moje služba je tak cenná, ako kohokoľvekiného. Musím zaujať svoje miesto podľa Božského poriadku. Niktonemôže povedať: “Choď tam alebo tam“. Nie je vecou iných,aby robili rozhodnutia za mňa. Ten zámer urobil pre mňa Boh a jamusím zostať na mieste, kde ma On postavil. Ja poznám svojepovolanie. Poznám svoje miesto a pozíciu v Božom nebeskom Pláne.Našli ste miesto v Božom pláne? Môžeš pravdivo a radostnepovedať, „Poznám svoju službu“? Pre mňa ako inžinieraboli plány vždy problémom. Aj ako pre nového kresťana tiež,ďalej som robil plány a Boh ich stále rušil – jeden po druhom,až bolo po všetkých. Na stretnutí vo Winnipegu v Kanade prišielveľmi vysoký muž, pán Flint, silne mi potriasol ruku a povedal:Prečo nejdete kázať Evanjelium do Indie? Povedal som mu: Konámprax päť rokov a čo je horšie, jachtám a kokcem, aj keď hovorímmalej skupine ľudí“. Usmial sa a odišiel preč. Avšak jehoslová som počul po dva roky! Modlil som sa Pánovi niektorýmiveľmi “peknými“ sľubmi a argumentmi: Viete, myslel som si, žemôžem dať môj príjem na Pánovo dielo tým, že zamestnámdobrých kazateľov a spevákov. Avšak Boh povedal: “Nie, Janechcem tvoje peniaze, Ja chcem teba!“ Keď hovorímePánovi „Áno“, potom je Jeho vecou, aby nás cvičil, vystrojila viedol. Na začiatku to bolo so mnou priam zázračne - sčlovekom s tak mnohými prekážkami! Bolo to len milosťou! Viem jednu vec: Som v Jeho pláne! Jedného dňa miPán hovoril: „Prečo Som sa zaoberal toľkými detailami,keď Som ustanovil poriadok táborenia a pochodu dvanástich pokoleníIzraela na púšti?“ On má svoj zámer. Po prvé,dvanásť mien, ktoré sa spomínajú pri dvanástich pokoleniach.Číslo dvanásť značí základ; tak, akočíslo sedem značí dokonalosť, osem je prevyvolenie; iné opakujúce sa čísla majú v Písme tiež význam. Nuž, ak sa chcem stať pravým Levitom, musím prísť na pevnýzáklad – nebeský základ, ktorý sa nemôže otriasť meniacimisa svetovými podmienkami. Tam sa zaoberám s Pánom samým – kdema už viac peniaze, alebo svetská sláva nemôžu podviesť. Onmá prvé miesto v mojom srdci, živote a službe.

Potomku každému menu boli pridané ďalšie dve mená, čo spolu robítridsaťšesť mien. (To je vhodný materiál pre hlbšie štúdium.) Každé meno nesie odkaz a hlboký význam. Predstavujeskúsenosti, ktorými veriaci môže duchovne rásť. Na rozdielod zvierat, ľudské bábätká nechodia za deň - zaberie im čas,kým vyrastú. Podobne je pravdivé, že stať sa duchovne zrelým,tiež zaberie čas. Musíme byť ochotní prejsť duchovnýmiskúsenosťami ako Boh ukazuje - a zistíte, že týchto tridsaťšesťmien poukazuje na niektoré z tých skúseností, ktoré náspritiahnu bližšie k Pánovi Ježišovi Kristovi. V prvom rade, zverša dva je jasné, že „každého muža z detí Izraela“ bolo„povinné stavať podľa svojho štandardu so znakom ich otcovskéhodomu“. To znamenalo, že každá osoba musela byť v jej Bohomstanovenej pozícii. Boh hovorí: “Nežiarlite!“ NaZápade, ako sa zdá, dámy nechcú byť dámami, ale uprednost-ňujúbyť mužmi! Nosia pánske nohavice a kabáty a dávajú sa ostrihaťnakrátko! Či Boh urobil chybu? Každý veriaci musí byť tým, číma kde si ho Boh zaumienil dať. Prvé meno na zváženie je Júda(verš 3.).., Júda znamená chválu.Ak chcete byť pravým Levitom, prvou vecou je naučiť sachváliť Boha. Duchovne nerastieme počúvaním dobrých kázní,alebo že máme dobrých učiteľov, alebo že vídavame videnia asny. Boha musíme chváliť od rána do večera! V Londýneľuďom padne zaťažké povedať „Dobré ráno“. Prvá vec,ktorú pravdepodobne povedia

25.

je:“Aký mizerný deň!“ Pravdepodobne nikdy nestretnete muža,ktorý by s úsmevom povedal: „Nazdar, dobrý deň!“ Pretožeprvá vec, ktorú chcú povedať je : “Aký mizerný deň!“ Taksom im zvykol povedať: “Mne je každý deň dobrý! Či už je podmrakom, alebo daždivo, slnečno a pod.“ Ako Božie detimôžeme sa radovať každý deň a chváliť Boha za akúkoľveksituáciu! Či už sa jedná o chorobu alebo smrť,biedu alebo prosperitu, priateľov alebo nepriateľov, v opustenýcha vzdialených miestach, všade a za všetko môžem Bohu ďakovať.

V2.Par. 20,15,18-22 máme opísanú živú ilustráciu, ako saBoží ľud naučil víťaziť skrze chválenie Boha. Kráľ Jozafata jeho ľud sa triasol strachom, pretože videli prichádzaťnepriateľa so zbraňami a armádami omnoho väčšieho rozsahu akoboli ich. Pán ukázal kráľovi, že tu nepôjde o boj a strach, aleo chválenie a spievanie. Keď Bohu uverili, začali chváliť avyšli pred nepriateľa spievajúc „Chváľte Pána“ a Pánporazil nepriateľa. To je Božský princíp. Nepriateľ môžeprísť ako povodeň, ale najskôr sa musíte naučiť Boha chváliť.Keď sa to tak vezme, my Ho chválime, keď od Neho niečo dostaneme.Taká je naša prirodzenosť. Keď Boh odpovie na naše modlitby,hovoríme:„Boh je dobrý“. A keď je malé omeškanie, smutnehovoríme: “Boh na mňa zabudol“. A roníme slzy ako dieťa!

Malédievčatko, ktoré bolo na lodi, zvyklo sa ísť hrať s kapitánomna palubu. Jedného dňa spadla mu bábika do mora. Dievčatkoprosilo kapitána, aby zastavil loď a vybral bábiku z vody. Alekapitán zvolal: „Ako by som mohol zastaviť takú veľkú loďkvôli takej malej bábike?“ Od tej doby sa odmietala s ním hrať.Nech sa ju kapitán snažil získať rôznymi spôsobmi, odpovedalamu: „Vy ste veľmi zlý kapitán, už sa s vami viac hraťnebudem“. Keď loď dosiahla pobrežie, kapitán zašiel do jednéhoz obchodov a kúpil dievčatku veľkú bábiku a zabalil ju do peknejkrabice. Vzal ju k nej do hotela, kde s rodičmi bývala. Zavolal ju,ale ona povedala: “Nie, nie, vy ste zlý kapitán. Nejdem k vám“.Pomaly, ako kapitán otváral škatuľu, malé dievča uvidelo bábikua opýtalo sa: “To je pre mňa? Tak, teraz ste už dobrý kapitán– veľmi dobrý kapitán“. Taká egocentrická je naša nátura.Keď Boh odpovie na naše modlitby, je dobrý. Keď prídu ťažkostia skúšky, naša viera zlyháva. Prvá vec, ktorú sa musímenaučiť je, ako Boha chváliť, podobne ako Júda. Nech je temnotaako najhustejšia noc, nech je utrpenie akékoľvek, viem, že môjPán nikdy nezlyhá, ani ma neopustí.

Naistom mieste v Kanade som sa cítil veľmi smutno a ľutoval som sebasamého. Bol som v meste cudzincom a nepoznal som jediného človeka.Povedal som si: „Čo, keby som ochorel, kto by sa o mňa postaral?Pripustime, že by som minul peniaze, kde by som šiel?“ Majúctakéto myšlienky, cítil som sa veľmi biedny a skľúčený. Potomsom išiel do veľkého obchodu a sadol som si do veľkej stoličky vprázdnej miestnosti. Za malú chvíľu som zaspal. Potom sompocítil ruku na svojom pleci a prehovoril ku mne hlas: “Prečo sipovedal, že si osamotený? Nepovedal som Ti, že ťa nikdynezanechám, ani neopustím?“ V okamihu som prosil Pána, aby miodpustil moje pochybnosti. Nikdy som si nepomyslel, že je takblízko! Ako som vyšiel z obchodu a stal si na roh, jeden vysokýmuž sa ma spýtal, či som z Indie. Povedal som: „Áno, pochádzamz Indie“. Tak mi povedal, že jeho rodičia majú veľký záujemstretnúť muža z Indie. Kývol mi, aby som nastúpil do jeho auta,čo som urobil a zaviezol ma do svojho domu. Jeho rodičia sa zdalibyť veľmi potešení, že ma stretli a požiadali ma, aby somzostal na večeru. Mali pečené jahňa a omáčku z mäty – takveľmi to chutilo! A ja som ešte pred chvíľou hovoril: “Nikto manemiluje!“ Boh mi ale začal dokazovať, že pre mňa pripravil takveľa domovov, mne neznámych. Je možné, že nás Boh určitýčas skúša, ale na nás nezabúda. Preto nás vedie cez takéskúsenosti, aby sme sa naučili lekciu chváliť Ho. Chváliť Horáno, chváliť Ho na poludnie a večer, chváliť Ho vo všetkýchsituáciách a skúškach. On je verný, milostivý a nezlyháva.

Otázkaje ako chválime Boha? Nachšon znamenápočiatok alebo hovorca.Ak sa chcete naučiť ako Boha chváliť, potom sa staňte Božím hlasom. To znamená, nikdy sa

26.

nehanbiťvydávať každému svedectvo o Jeho zachraňujúcej moci - keď stev autobuse, alebo vo vlaku, alebo aj na trhu, kdekoľvek. Veľakrátsme zastrašení okolnosťami, ale keď svedčíme, naše obavy vždymiznú. Jedného dňa Boh ku mne jasne prehovoril: “Choď ahovor s tamtým mužom!“ Pozrel som sa na mužove kučeravé fúzya jeho bradu a myslel som si: “Ó, nie, nikdy!“ Zdal sa tak pyšnýa ja som si bol istý, že Biblii nevenuje žiadnu pozornosť a nemák nej rešpekt! Boh mi opäť hovoril: “Všetko nechaj na Mňa achoď s ním hovoriť“. A tak trasúci sa som išiel, sadol som sivedľa neho a povedal: „Pane, prosím, pozrite sa na túto knihu“.Pozrel sa na knihu a s veľkou radosťou povedal: „Prosím, pane,máte pre mňa celú Urdu Bibliu?“ Vzal som si jeho adresu anasledujúci deň som mu dal celú Bibliu. Bol veľmi vďačný azaplatil mi plnú cenu. Pokračoval: “Čakal som na túto knihuvyše dvoch rokov, veľmi som ju potreboval. Chcem sa o nej viacdozvedieť!“ Bol takou hladnou dušou. Ja som sa však riadilvýzorom a fúzmi a bol som z neho vystrašený. Keď vám Bohdá svoje Slovo, musíte byť Jeho hlasom!

Našounasledujúcou postavou je Amminadab.Jeho meno znamená “Môj ľud jeochotný“. Ste ochotní dať Bohučokoľvek si žiada? Ak žiada čas, dajte ho. Ak žiadapeniaze, dajte ich. Nezadržte nič, čo od vás žiada.To, že nevieme ako Ho chváliť, je preto, že Mu nedávameochotne. Jedného dňa prišiel ku mne jeden muž a povedal:“Brat, je mi veľká zima, môžeš mi dať niečo na zakrytie?“Povedal som: “Len počkaj tu, zatiaľ ja pôjdem a zistím Božiuvôľu“. Ako som sa modlil, Boh mi povedal, aby som mu dal tú“novú prikrývku“. Modlil som sa však ešte viac, lebo som simyslel, že Boh urobil nejakú chybu. Bola to totiž nová prikrývkabez jedinej diery! Ale Pán povedal: „Je to moja prikrývka, daj muju!“. A tak veľmi váhavo som mu tú prikrývku dal, mysliac si pocelý čas, že budem tú zimu trpieť od chladu. Začal somrozmýšľať, aká zima mi bude. Ale keď som sa tú noc vrátil domojej izby, bol tam balík s listom. Na lístku stálo: „Boh k námprehovoril, aby sme vám toto poslali. Prijmite to ako od Neho.“ Vbalíku bola úplne nová prikrývka rovnakej farby a veľkosti akotá prvá! Veľa razy reptáme. Hovoríme: „Pane, tak veľa mámdať? Niečo musím držať pre moju manželku, moje deti, alebo premoju starobu.“ Avšak Boh musí byť prvý! Čokoľvek žiada,musíš Mu dať radostne! Čím viac takto dáme, tým viacdokazujeme Jeho vernosť! Ďakujem Bohu, že toto je to, čo manaučil na začiatku.

Voverši 5. máme zmienku o Izachárovi, čoznamená: Som si istý o mojej odmene. Inýmislovami, robte všetko ako pre Boha. Keď preukážeš láskavosťniekomu v núdzi, robíš to, aby si bol odmený svojím blížnym?Keď dáš peniaze na nejakú dobrú vec, dáš viac, keď je tvojemeno a suma uverejnená na zozname? To nie je dávanie Bohu!To nie je to, čo znamená meno Izachar. Jeho meno znamená: Somsi istý o odmene. Nespolieham sa na človeka so svoju odmenou!

Natanaelznamená: Boh dáva.Boh môže dať viac človek! V Amerike mi vždy kládli jednuznámu otázku: “Čo chcete za svoju prácu?“ Ja som hovorieval:„Nič, ja dávam iba Bohu, nie Američanom, Kanaďanom, Angličanomalebo Indom. Čo mi dáva Boh, to mi stačí. On pozná čopotrebujem oveľa lepšie ako vy. Tak prečo by som mal ísť kľuďom?“ Hovoria: „Nevadí, je to Božie dielo a my to musímepovedať našim spoluveriacim!“ Je nebiblické, aby smerozhlasovali a oznamovali naše potreby. Je to nedostatok viery. PredBohom sa stávate žobrákom. Najprv vyskúšajte Boha!Boh môže osloviť v môj prospech kohokoľvek na svete, aby mipomohol. Ak by Boh zlyhal v dávaní, potom si to môžetepýtať od ľudí!

Predmnohými rokmi v Madrase sme si na stretnutie najali budovu a muselisme zaplatiť za prenájom asi 300,- rupií. Nikomu sme o tomnepovedali, ale sme sa ticho modlili. Potom som dostal list odniekoho v Malabare a znel takto: “Brat, posielam Ti peňažnúpoukážku na 285,- rupií. Moja malá dcérka ochorela a bola vbezvedomí štrnásť dní. Keď sa prebrala, jej prvé slová boli:„Pošli bratovi Bakht Singhovi nejaké peniaze“. Povedal som jej:„Moje dieťa, my už nemáme žiadne peniaze!“ Vzala z krkuzlatú retiazku a dala mi ju pre Teba.

27.

Totosú peniaze, ktoré som za ňu dostal“. Prišli presne v čase, keďboli potrebné. Takto sme Boha skúšali vyše tridsať rokovnašej práce! A On nikdy nesklamal! Ale prosím, pred nikým neurobte žiadnu, ani len jemnú narážku ako: „Toto je môjposledný blok na písanie!“, alebo: „Za celý týždeň smenemali žiadne maslo!“ Všetky takéto narážky zoslabia vašuvieru. Pamätajte na Natanaela - Boh, ktorý dávahojne. On nikdy nezaspí. On nikdy nezabúda. Pozná moju potrebu a vpravý čas ju splní!

Keďsom sa chystal do Austrálie, musel som ísť cez Ameriku a jeden mužmi navrhol, aby som si kúpil spiatočnú letenku. Ticho som samodlil a ten istý týždeň som prijal štyri dary: jeden prišiel zJužnej Arábie, jeden z Indie, jeden z Kanady a jeden z Nemecka.Všetky prišli spolu v rovnakom čase. Dar z Arábie má zaujímavúhistóriu: Pred mnohými rokmi som bol na mieste zvanom Surat. Išielsom na stanicu, aby som chytil vlak do Bombaja. Modlil som sa: TakPane, ktorý to bude, prvý, druhý, alebo tretí vlak?“ Topopoludnie šli všetky v rozdielnych časoch. Pán mi povedal: „Choďdruhým vlakom! Druhým vlakom!“ Keď prišiel prvý vlak, pozrelsom sa dovnútra a videl som veľa miesta, aby som sa pohodlnenatiahol, avšak Pán ďalej hovoril: “Nie, nie, druhý vlak!“.Vlak odišiel a prišiel druhý vlak. Vo vozni mi povedal jeden muž:“Brat, ideme na svadbu, povedal by si nám Božie posolstvo?“Svadobná družina, spolu ich bolo asi dvadsať päť, šli z Barodado Bulsar. Tak som svadobnej družine o polnoci zvestoval Božieposolstvo . Modlili sme sa. Keď sme dosiahli Bulsar, družinavystúpila. Zatiaľ, čo sa vlak už hýbal, pribehol jeden muž sobálkou s peniazmi. Asi za tri roky som dostal list od muža, zaktorého som sa v tom vlaku modlil. A teraz opäť prišiel tretídopis, ktorý obsahoval tretí dar. Všetky tieto udalosti začali nastanici v Surate. Je bezpečné poslúchať Boha bezpodmienečne.On nás nezanedbá. On dáva! Nepamätám si za posledných vyšetridsať rokov služby žiadnu udalosť, kedy by nás Boh zanedbal.Nikdy sme nikomu nedali pokyny alebo návrhy, či už písomne,náhodnou poznámkou alebo výzvou. Predsa len často sme museliutratiť o mnoho viac tisícov v službe Bohu, ako misijný výbormohol zabezpečiť! Boh nikdy nesklamal!

Ďalejje na rade Cuár - čo znamenámálo. Inými slovami, čodáva Boh, je viac ako dáva človek. Pretože, čo Boh dá, torozmnoží. Keď som žil v Anglicku, naučil som sa hovoriť:„Madam, s čajom som bol spokojný, ten čaj a zákusok boli veľmidobré!“ Inak by nebola šťastná. Človeku musíme tieto vecipovedať, ale nie Bohu. Keď dáva Boh, dáva bez záväzkov.Málo od Boha je viac ako veľa od človeka!

Zabulonznamená miesto na bývanie.Keď pozorujeme poradie týchto mien, učíme sa akochváliť Boha, ako Bohuveriť vo všetkom, ako robiťBoha našou odmenou, a ako vystavať dompre Boha. Boh ma povolal, aby sompre Neho postavil dom. Po prvé, On robí moje telo Jeho chrámom.Po ďalšie, všetci sme spolu spojení, aby sme sa staliBožím domom.

Samotnékamene nemôžu urobiť budovu. Musíme byť uvedení v Božompláne – strechy, múru alebo podlahy. Musíme byť prerezaní,vytesaní, ohobľovaní, zmäkčení, zjemnení a zušľachtení, abysme sa hodili do Božej budovy – to je Boží plán. Po dlhéroky som nevedel, aké je moje skutočné miesto v Božom dome. Aleteraz to už viem. Ukázal mi to z Jeho Slova. Aj vy by stemali hľadať Boha modlitbou, a neprestať, až kým nebudete vedieť,aká je vaša osobná služba v Jeho Dome. Potom Mu dovoľte, aby vásprerezal, vytesal, ohobľoval, zjemnil a urobil čokoľvek sa Mupáči, aby ste pasovali do jeho plánu.

Vtom istom 7. verši tiež nájdete meno Eliab- znamená Bohje Otec. Ak sa chcete tešiť svojmu miestu vBožom Dome, potom sa naučte nazývať Boha Svojím Otcom. ViďLk.11,13; Žid 12,6-10. Ak poviem, že On je môj Otec,potom musím byť ochotný prijímať Jeho karhanie. Musí ma karhaťa švihať ma, aby ma priviedol k Jeho štandardu a urobil maúčastným Jeho svätosti. Cez káranie a utrpenie stávame sasilnými. Avšak je to ťažké a my reptáme a sťažujeme sa.Neznášame tento druh zaobchádzania. Avšak vieru nezískamez učebníc - vedomosťami; silnú živú vieru získame utrpením askúškami! Utrpeniu sa nedá vyhnúť!

28.

Jeto Boží poriadok! Choďte k Nemu ako Otcovi, leboOn vie dať vám to, čo potrebujete. „Ak vy, ktorí stezlí, viete dať dobré dary vaším deťom, o čo viac dá vášNebeský Otec!“

Voverši 10. sa nachádza Rúben, čoznamená: Hľa, Ja vidím. Boh videl,čo mi chýba. V prvom rade, Boh vidí môj život – môjsúkromný život. Neodvažujem sa pred Ním nič skryť. Musímbyť ochotný otvoriť Mu svoje srdce. Potom po druhé, vidí môjstav, vidí moje ťažkosti, moje problémy. Cítim, prečo Božíľud na Západe je tak duchovne upadnutý – vypracovali sa došikovných žobrákov. Kedykoľvek je misionárska kampaň, sútíto „šikovní žobráci“ pozvaní, aby pomohli s výberommilodarov. Prosia: „Dajte štedrejšie, dajte veľkoryso!“Pamätajme, že nech je už naša potreba akákoľvek, Boh tovidí a my musíme volať na Neho, a nie to hľadieť na našichzemských priateľov.

VIndii sú určité kravy, ktoré nedajú ľahko mlieko. Podojiť ichmôžu len odborníci. Títo hneď zistia, ako ľahko vytlačiťmlieko z týchto neoblomných kráv! Zdá sa, že takto to vyzerá namnohých kampaniach na Západe. Ale Boh vidí a nepotrebuje našesvetské spôsoby a naše svetské cesty a metódy, aby sa urobiloJeho dielo!

Elicúrznamená Boh je skala!On je silný Boh, nikdy sa nemení. To, čo povie, to ajvykoná. Svoje Slovo neopustí. Prosím, verte tomu! “Vzývajma a Ja ti odpoviem“. Jer.33,3. Boží sľub je takjasný.

Šedeúrznamená Šíriteľ svetla!Ten istý Boh dáva tiež svetlo. Ak chodím v svetle toho, čomi ukázal, viem, že mi pomôže, dozrie na mňa a naplní všetkymoje potreby.

Simeonznamená počutie! Boh počuje. V Iz. 65,24 vidíme, že Boh počuje, zatiaľ čoešte len hovoríme. Raz som cestoval vlakom do Dillí oddelenímtretej triedy a bolo veľmi zaplnené. Sedel som vedľa obloka.Povedal som Pánovi, že sa potrebujem oholiť, ale keď vstanem,prídem o svoje miesto: “Pošli mi tu, prosím, holiča.“ Vytrčilsom hlavu z okna a bol tam holič. Len čo dokončil holenie, vlak sapohol! Vidíte, plne som veril Bohu a len čo som hovoril, On počul.Mohol by som vám hovoriť o mnohých ďalších prípadoch, o tomako sme sa modlili vo viere a Boh odpovedal na naše modlitby. Tak Hochválime a ďakujeme Mu ešte predtým, ako dá odpoveď.

Šelumielznamená Boží pokoj.Snažte sa zachovať svoj vnútorný pokoj, lebo vtedy môžememať pravú vieru. Cez tento pokoj vieme, že On nezlyhá. On je Bohpokoja. Odhodlajte sa, že sa nedáte rušiť druhotnými príčinami.Nikdy nedovoľte diablovi, aby rušil váš pokoj; Boh bude vždykonať vo váš prospech.

Curišaddaiznamená Všemohúci je skala!Pre Boha nie je nič príliš ťažké, lebo je Bohomnemožností. „Lebo u Boha nie je nič nemožné!“Lk 1,37. Teraz vidíte, na čo som vyššie myslel! Z tejtokapitoly môžete získať tridsať šesť posolstiev! Pre krátkosťčasu sa chcem len krátko dotknúť ešte niektorých mien, ktorézostávajú:

Efraimznamená Plodný! verš 18. Efraim bol Jozefovým synom, ktorý bolpočas pätnástich rokov strádania a utrpenia plodnou vetvouIzraela, Gen.49,22. Aj my musíme byť plodní v utrpení.

Ammihúdznamená ľud je vznešený; ľud jehoden chvály! Boh nás v Kristovi urobilvznešenými a ľuďmi s vysokým postavením, hoci ako Jozef môžemebyť bolestivo skúšaní po dlhý čas. „Ale vy ste vyvolenýrod, kráľovské kňažstvo, svätý národ, ľud, určený byťBožím vlastníctvom...“ 1.Pt.2,9.

Manassesznamená Zabudnutie! Jeveľmi ťažké zabudnúť na minulosť. Jozef bol dokonalýmpríkladom človeka, ktorý dokázal zabudnúť, ako aj odpustiť.Možno preto nazval svojho syna Manasses. Môžeme povedať:„Odpúšťam ti, ale už viac ma nepríď navštíviť! Nedokážemzabudnúť, čo si mi urobil!“ Manasses nás učí, aby sme zabudlina všetky tie bolestné skúsenosti. Boh je nad všetkým. Verímtomu! On premieňa všetky veci na Jeho slávu. Gamalielznamená odškodnenie!Boh je naším jediným odškodnením. Ak oheň zničí

29.

vašubudovu, ihneď idete do poisťovacej spoločnosti a žiadateodškodné. Mysleli ste o odškodnom na vašu starobu, kedy vás užžiadna poisťovňa nepoistí? Boh je však rovnaký v každom vašomveku. On nezanedbá, nezabudnite!

Pedahcúrznamená Boh, ktorý vynahradzuje!Našimi mnohými bláznovstvami a chybami utrpíme stratu, ale môjBoh vynahradí každú stratu.

Benjamínznamená syn mojej pravej ruky!Keď sa tento narodil, jeho matka ho chcela nazvať Ben-oni, synbolesti. Ale jeho otec namietal, hovoriac: „Musí sa volať synmojej pravej ruky“ A tak sa stalo, že skrze Benjamína všetciJákobovi synovia dosiahli u Jozefa priazne. Skrze bolestnéskúsenosti sme privedení k Božej pravej ruke.

Abidánznamená sudca!Naznačuje, že Boh súdi môj spor. Je môj Sudca. Idem kNemu a odmietam pomstiť sa, ani nikomu neželám žiadne zlo. On jemôj Sudca!

Gideonznamená bojovník! Keďsa učíme ako zdolať pokušenie, máme pre každú skúšku viacsily.

Dánznamená spravodlivosť!Ak mi chce niekto uškodiť, verím, že jedného dňa Boh saiste ujme môjho prípadu. Neprídem o žiadny spánok. Je mojímAdvokátom. Nech hovoria zlé o mne, ja Ho budem chváliť. Štefanje príkladom človeka, ktorý bol krivo obvinený a aj tak jeho tvársvietila. Aj my sa môžeme radovať, keď sme krivo obvinení.

Achiezerznamená pomáhajúci brat!Musíme sa naučiť pomáhať a dokonca sa modliť za našichnepriateľov.

Aserznamená Pán je mojím šťastím!Pán nie je mojimi peniazmi, mojimi darmi, ani mojímúspechom; ale On Sám je mojím šťastím. KeďKráľ Mahmud prišiel do Indie, tak vyplienil a vyraboval každýchrám. Po návrate povedal: „Tak, moji udatní kamaráti, boli stetak verní a trpeli ste so mnou všetky tieto mesiace. Sluhovia,otvorte vrecia s pokladmi a rozdeľte ich do sto kôp.“ Boli tokopy diamantov, rubínov, zlata a striebra. „Teraz každý z vás,moji verní hrdinovia, choďte a vyberte si.“ Len vojak, ktorýstál najbližšie pri kráľovi, nechcel ísť. Nakoniec ho kráľpobádal, aby si išiel zobrať svoj podiel, ale tento povedal: „Nie,pane, ja si vyberám vás! Ja nechcem toto pominuteľné bohatstvo.Ja chcem vás!“ Po kráľovej smrti tento vojak so stal dedičom nakráľovskom tróne, lebo kráľ Mahmud nemal syna. Je tak veľaľudí, čo chcú iba veci. Ale Aser hovorí: „On Sám je mojímšťastím“. Nikdy nezískate rovnakú radosť z čohokoľvekiného ako od Samotného Pána! Dary, ktoré On dáva, sanedajú prirovnať so samým živým Pánom.

Pagielznamená Boh sa stretáva!Aká je to výsada, že Boh prichádza, aby sa so mnou stretol. SámPán prichádza a hovorí ku mne, dáva mi posolstvá a žehná mojejduši.

Ochranznamená ten, ktorý trasie!S Bohom môžete spôsobiť, aby sa triasli všetky moci temnosti,keď ste si vedomí Božskej prítomnosti. V autorite mena Ježiš jetaká sila, že jej žiadna moc temnosti neodolá! Len sa ju naučmepoužívať.

Naftaliznamená zápasenie! AkoJakob zápasil a nedovolil anjelovi odísť, iba ak ho požehná, takaj my musíme neustále zápasiť a prihovárať sa pred Bohom, akoto robil Abra-hám v prospech Sodomy a Gomory. Je to tiež aj našouvýsadou v službe jeden za druhého a celý svet. Boh taktokoná cez naše prímluvné modlitby v mnohých končinách sveta.

Achíraznamená záchranca od zlého!My sme záchrancovia cez modlitbu. Aj tí ktorí žijú v temnote,hriechu a nešťastí, môžu byť zachránení skrze naše modlitby.Na našich stretnutiach sa znovuzrodil jeden človek. Keď som ho nabudúce stretol, videl som, že odpadol. Povedal mi, že sa vracia kstarému spôsobu života, aby kradol. Povedal som mu, že sa budemza neho modliť. Krátko nato som ho opäť uvidel a on povedal:„Brat, všetky moje plány boli zmarené a všetko sa pokazilo.“Tak môžu naše modlitby zničiť moc zlého.

Enánznamená prameň! My sastávame prameňom života skrze Boží život prúdiaci v nása skrze nás.

30.

Gád,verš 14. znamená Hľa, zástup prichádza! Znamená to, že uvidíme veľké veci v malých udalostiachako v prípade, keď náš Pán pri Jakobovej studni skrze ženucudzoložnicu – skrze jednu osobu - získal celú Samáriu,J.4,1-30. Tak sa musíme ďalej modliť, aby nás Bohurobil pravými Levitmi, mocne spojenými a žijúcimi blízkoBožieho srdca, radujúcimi sa nenarušenému spoločenstvu so živýmBohom.

Prejditesi opäť cez tie mená jeden po druhom a ďalej sa modlite: “Pane,daj mi skúse-nosť Júdu, Izachára, Zabulona, Rúbena, Simeona,Gáda atď“.

6.Smelo a bez prekážky:

„KázalBožie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi úplne smeloa bez prekážky“, Sk. 28,31.Všimnite si posledný diel tohto verša: „smelo a bezprekážky“, alebo „bez zábrany“. Kresťanskýživot sa môže prirovnať k behu cez prekážky. Jedná sa ovšeobecne známy šport. Od tých, ktorí nastupujú na preteky saočakáva, aby preskočili rôzne prekážky a pritom nezvaliliprekážku, alebo sa dotkli bambusovej tyčky. Takýmto spôsobombežec vyhrá cenu. Prekážky často pozostávajú z múru, niekedystolov, stoličiek, plotov, mlák s bahnom a iných vecí, ktoré saťažko preskakujú. Ako som čítal týchto dvadsaťosem kapitolknihy Skutkov, zdá sa mi, že vidím, že máme prekonať ako Božíslužobníci aspoň dvadsať osem prekážok. Ako úžasne a dokonaleSvätý Duch konal skrze Božích služobníkov na rôznych miestachpri prekonávaní každej jednej prekážky – smelo a bez prekážky.

Taktiež v minulýchdňoch Boh ukázal Jeho prorokom, že musia neustále očakávať, žeOn odstráni vrchy. Bol to Jeho spôsob na zmätenie ich nepriateľovako vidíme v Iz. 64,1-3. “Oj, aby si roztrhol nebesáa zostúpil, aby sa pred Tvojou tvárou rozplynuli vrchy! Ako čooheň zapaľuje raždie, ako vrie voda od ohňa, aby si tak dalpoznať svojim protivníkom svoje meno, aby sa národy triasli predTvojou tvárou! Keď si robil strašné veci, aké sme nečakali.Zostúpil si, pred tvojou tvárou rozplynuli savrchy“. Pokiaľ sme si vedomí Božejprebývajúcej prítomnosti v Jeho službe, uvidíme ako sa rozplývakaždý vrch pred Jeho tvárou. Naším cieľom teraz nie je zaoberaťsa všetkými, ale len niekoľkými prekážkami postavenými predBožími služobníkmi; ako oni vydržali preskakovať cez prekážkya ako videli vrchy rozplývať sa Božou milosťou.

Začneme so Sk.1,10:“A ako v tom, čo odchádzal, upretým zrakom hľadeli doneba, tu hľa dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v bielomrúchu“. To bola prvá prekážka, ktorú museli prekonať.Pán Ježiš Kristus bol vzatý do nebies – odišiel od nich! Týchmálo učeníkov stálo bezmocne hľadiac k nebesám! Pán ichpráve poveril grandióznym poslaním - aby Mu boli svedkami vJeruzaleme, Samárii a až do najvzdialenejších krajov zeme,Sk.1,8/b. Vedeli, že Pán myslel vážne, čo povedal, alenezanechal žiadne podrobné pokyny nijakého druhu, žiadny podrobnýplán pre uskutočňovanie Jeho poverenia! Tak sa sami pýtali:Kde začneme? Čo máme robiť? Kde pôjdeme? Mohol určiť nejaképravidlá, podľa ktorých by ihneď vedeli: toľko dní máme byť vJeruzaleme, toľko dní v Samárii a tak ďalej. Ale On jednoduchoodišiel bez toho, že by bol napísal nejaké pokyny, načrtolnejaké plány! Jedinú vec, ktorú im prikázal urobiť bola,aby čakali v Jeruzaleme, aby moc Svätého Ducha prišla na nich!

Čo do počtu ich boloveľmi málo – to bol veľký problém. Ale okrem toho, boli tu triďalšie veľké vrchy, ktoré boli proti nim a ktoré museliprekonať:

-Židia – ich náboženskí vodcovia, ktorí ich nenávideli,

-politickí Rímski vládcovia, ktorí ich držali v národnostnom apolitickom otroctve,

-Gréci s ich modlárskou kultúrou.

Kedykoľvekprijmeme od Boha posolstvo, alebo akékoľvek poverenie, prváotázka, ktorá nás napadne je: „Ako začneme?“ Môžete tiežcítiť, že je to veľká zodpovednosť a že „náš

prípad“je odlišný od ostatných, neprebádaný, neodskúšaný. Ľudí, s ktorými sa stretávame,

31.

nachádzame príliš zatvrdilých - máme problémy a nevieme akopokračovať - chceli by sme

pretojasnejšie pokyny. Ale Boh tak nekoná. V každom Božom diele sanedomnievajte, „že keď Boh konal istým spôsobom v Anglicku, vAmerike, alebo v Madrase, že bude presne rovnako konať na inommieste. Boh nie je viazaný našimi myšlienkami alebo plánmi. Onlen chce, aby sme trpezlivo čakali, kým On nezačne napredovať.Nám sa to zdá byť skutočne veľký problém, ako to bolo vprípade učeníkov. Verše 10 -11: „Dvaja mužovia sapostavili vedľa nich v bielom rúchu, ktorí im povedali:„Galilejskí mužovia, čo tu stojíte a hľadíte do neba?Tento Ježiš, ktorý bol vzatý od vás hore do neba, príde tak,ako ste Ho videli ísť do neba.“ Boli tak rozrušení, žeodišiel, že ich Pán odišiel! Nedostaližiaden plán, čo majú robiť a ako to majú robiť. Dostali „len“dva jasné pokyny: Majú čakať na SvätéhoDucha a majú čakať na Pána Ježiša Krista,ktorí príde na túto zem druhý krát! Jasneim bolo povedané, že Pán Ježiš Kristus sa opäť vráti a majúMu len veriť a čakať. Môže to trvať krátko, alebo dlhý čas.To nebola ich starosť! Musia ísť a čakať, ako im povedali, abyčakali a v Božom čase On sám im povie, čo robiť ďalej.Predovšetkým sa musíme naučiť čakaťna Boží čas. Musíme trpezlivo čakať, lebo Boh máčas pre každé dielo a On pracuje v Jeho vlastnom čase.Nesmieme napredovať, pokiaľ sme nedostali jasné pokyny k pochoduod Pána! A určite nie pokyn od ľudí. Keď začala prácav Severnej Indii, nikdy sme nesledovali nijaký náš plán. Nemalisme žiadnu schému, že najprv musíme ísť evanjelizovať na juh,potom sever a strednú Indiu. Nemali sme žiadnu prioritu; a aj vtedysme sa museli opätovne modliť, aby Pán zrušil naše plány,odobral naše myšlienky a idey, a dal nám svoj plán. A keďprišiel Boží príkaz, potom sme šli, napriek zlému počasiu. Keďvám Boh čokoľvek hovorí, potom trpezlivo čakajte. Nechoďte otom diskutovať a hádať sa s vašimi spolupracovníkmi. Nedokážuvám pomôcť. Je to osobná záležitosť medzi vašou dušou aBohom. Jedine vy môžete vedieť, ako Boh s vami jedná ako sjednotlivcami a vy sa musíte naučiť trpezlivo čakať, až prídepresný, Boží čas, a on určite príde!

Nazačiatku problém, ktorý sa vynoril medzi učeníkmi bol: “Je nástak málo!“ Ale v druhej kapitole po zoslaní Svätého Ducha jetomu už inak. Vynoril sa iný problém: „Je nás tak veľa!“ „A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sapokrstiť a pripojilo sa toho dňa okolo tri tisíc duší“,Sk 2,41. Teraz čelia druhej prekážke:Ako ich viesť, ako dodržať poriadok, ako udržať disciplínu? Akby dielo začalo v malom a rástlo pomaly, potom by sa s tým ľahkovyrovnali a pripravili pre jeho potreby, ale toto je tak náhle aľudí tak veľa! Čo urobíme so stavbou? Čo s ubytovaním, a čostrava? Nasledujúci verš dáva Božskú odpoveď a stále zostávahlavným princípom, v ktorom Boh pracuje. „A zotrvávaliv učení apoštolov, v spoločnom bratskom obcovaní, pri lámaníchleba a na modlitbách“, verš 42.. Či nám Boh dá dve duše, alebo dve tisíc duší, číslo nie jeriadiacim faktorom. Biblické princípy sú vždy rovnaké a Božímslužobníkom bolo povedané, ako založiť Jeho dielo a ako sasprávne starať o rast. Možno zdôrazňujete pravidelné štúdiumBiblie, možno začnete stretnutiami po domoch a každého donútite,aby svedčil, zaplatil svoje staré dlhy, vyznal jeden druhému svojepochybenia a hriechy a urobil vatry z cigariet, zlých kníh aidolov. Avšak tí, ktorí sa obrátili, duchovne nerastú, lebo ste zlyhali v dodržiavaní Božieho poriadku. Všimnitesi Bohom daný poriadok: „A zotrvávali v učeníapoštolov“. Bolo to čisté Božie Slovo podanébez sfalšovania ľudskou filozofiou, alebo ľudskou argumentáciou. Z tohto dôvodu zaväzujeme ľudí čítať Božie Slovo a nie veľainých kníh. Ja nepochybujem o hodnote rôznej duchovnej literatúry– sú aj dobré knihy. Ale predovšetkým odporúčam, aby sanajprv čítala Biblia. Veriaci sa musia oboznámiť s BožímSlovom. Musia sa naučiť o Božom pláne skrze Jeho Slovo.Tak to robili apoštolovia. Priťahovali pozornosť ku všetkémutomu, čo sa písalo o Pánovi Ježišovi Kristovi v Zákone,prorokoch a žalmoch.

Potomje tu spoločenstvo. Apoštoloviapovzbudzovali ku skutočnému spoločenstvu, lebo toto je silou preveriacich. Veriaci by mali byť povzbudzovaní, aby sa spolustretávali čo

32.

najčastejšie,aby sa podelili jedni s druhými, čo pre nich Pán urobil. Tým,že sa spolu zdieľame o Božej vernosti, povzbudzujeme jedendruhého, duchovne rastieme. Čím to je, že ľudia radi chodia narôzne stretnutia, ale nechcú zostať v spoločenstve? Uprednostňujú„spoločenstvo“ pri čaji alebo káve, ale podľa mňa, toto nieje skutočné spoločenstvo veriacich ľudí, ktorí túžia posamotnom Pánu Ježišovi Kristovi, Jeho Sláve a moci SvätéhoDucha.

Potomapoštolovia začali ihneď s lámaním chleba.Kdekoľvek pracujete, prosím nezabudnite na zhromaždenia slámaním chleba na Pánov deň - aj keď sú tam len niekoľkí vašispolupracovníci, priatelia alebo služobníci! Také chvílespoločenstva sú tak úžasné, že si budete priať, aby trvali pocelý deň! Je to môj pocit, ako aj moja skúsenosť, že kde saľudia naučia zúčastňovať sa uctievania Pána pri Jeho stole,tak títo dávajú štedrejšie, trpia radšej, sú nezávislí nakazateľoch alebo kázaniach. Ich oči sa neupierajú na veci, ľudí,aké je počasie a pod. Ich oči spočívajú na Pánovi. Na našuradosť sme zistili, že v dedinách, kde sme začali zhromaždenia suctievaním Pána len pred malým časom, veriaci napredovaliradostne a duchovne. Spočiatku nevedeli ani čítať Bibliu, aleako sa modlili!, ako uctievali! Naučili sa dávať radostne ajnapriek svojej chudobe! Ľudia sa nenaučia dávať cez počúvaniedobrých kázní o desiatkoch, ale naučia sa dávať,pretože najprv sa naučia tajomstvo uctievania Pána, tajomstvoprebývania pre Božím trónom. Potom okrem iného ajdávajú z lásky k Nemu a nie preto, že im to niekto prikázal.Znova a znova sa ma pýtajú, “Ako dokážete naplniť vašepotreby?“ Hovorím im: “My nemôžeme naplniť žiadnepotreby! Šli sme do dedín medzi veľmi chudobných ľudí, avšaknapriek tomu Pán zaobstarával skrze nich. Potom sme zistili, že jeto len preto, že sa prv naučili uctievať Pána. Aké zaujímavéje vidieť, ako mizne ich plachosť; a jazyky, ktoré boli zviazané,sa uvoľňujú. Taktiež smelo svedčia pod šírim nebom; jednoduchopreto, že v uctievaní videli Pána.“ Podobne sa učili modliťjeden za druhého a jeden s druhým, pamätajúc, že modlitbou aprosbami predkladáme všetky naše potreby Bohu. Žiadam vás,nebojte sa kritiky okolo lámania chleba. Nebojte sa, čo vašipriatelia z iných denominácií môžu na to povedať. Oni tomunerozumejú! Sú poviazaní ich tradíciou. Možno vás už opäťnepožiadajú, aby ste tam kázali! Vďaka Bohu za to! My nie sme prenašu službu nikdy viazaní na nejaké osobité miesto, alebo„cirkevnú“ budovu. Čo Pán otvoril, nikto nemôžezavrieť. Musíme byť verní nebeskému videniu!

Ateraz sa obráťme na tretiu prekážku- bez peňazí!, Sk. 3,6: “PotomPeter povedal, striebra a zlata nemám“. Aké vyznanie, aBoží muž môže konať! Avšak on neodpovedá seba-ospravedlňujúco, ako som počul robiť mnoho misionárov! Niektorístále žobrú: „Nemáme žiadne fondy – Prosím, dajte! Sme navás závislí“. Hovoria, že majú vieru, ale ich viera je v ichkrajinu a v ich priateľov. Myslím, že to je príčina, prečohľadia tak túžobne na poštára, aby prišiel a doniesol im poštua myslia si: „Bude tam niečo pre mňa?“ Myslím, že takrobiť je hanebná vec! Musíme naše oči odkloniť od našichpriateľov a príbuzných, a hľadieť jedine na Pána. On máprávo všetky naše potreby naplniť cez akékoľvek osoby, ktorési On vyvolí. Peter sa radoval, lebo už mal odpoveď: „Aleto, čo mám, ti dám - V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň achoď!“ Toto bol spôsob na prekonanie bariéry– živá viera! Aj my môžeme použiť autoritu amoc Mena Ježiš Kristus!

KeďBoh prvý krát ku mne hovoril ohľadne Jeho služby, v Anglii bolopol tretej ráno. Dal jasne najavo, že ak chcem byť Jehoslužobníkom, mám stiahnuť všetky pohľadávky z akéhokoľvek majetku v Pandžabe, nikdy sa nemám pripojiť kmisii alebo inej spoločnosti, a nesmiem nikdy naznačiť, alebohovoriť o akejkoľvek finančnej, alebo materiálnej potrebe. Potomsom mal hľadieť len na Boha! Rád som sa podriadil týmtopodmienkam, napriek tomu, že som nič nevedel o živote z viery. Potom, ako som začal rozmýšľať o návrate do Indie a o jejchudobe, Pán ma uistil, že je rovnaký všade a v každej krajine.S takou vierou som sa vrátil. Nevedel som ako Boh naplní mojepotreby. Bolo mnoho mesiacov, keď som potravu mal, ale

33.

niekedysom bol hladný. Nezáleží aká veľká je potreba, či súkromná,alebo potreba pre veľké kampane. V našom spoločenstve nás bološesťdesiat alebo až sto.Keď sme vyšli s Evanjeliom na misijnévýpravy, cestovali sme veľa míľ na miesta, kde nás nepoznali.Ale On zaopatril všetky naše potreby. Na druhej strane pre nejakúpríčinu niekedy zadržal, aby sme sa Mu naučili dôverovať vovšetkých dobách. Otázka ale znie, viete s istotou, žestojíte v Božej vôli? Ste v Božom pláne? Akje tomu tak, že veci sú na vašej strane v poriadku, potom sa Bohzaväzuje, že naplní všetky Vaše potreby!

Jednéhodňa prišiel ku mne jeden človek a povedal mi, že musí zaplatiťprenájom, ale nemá žiadne peniaze. Modlil som sa za neho apožiadal som Boha, aby vyhovel jeho potrebe. Pán mi povedal: „Vtvojej schránke máš dvanásť rupií, daj mu ich!“ Povedal som:“To nie, to je moje cestovné do Ajmeru. Sľúbil som, že sa voštvrtok zúčastním tohto zhromaždenia a ak ich odovzdám, nemôžemísť.“ Boh opäť hovoril ku mne: „Tie peniaze sú Moje, nietvoje!“. Tak som tie peniaze dal tomu mužovi. Prišiel štvrtok,prišiel aj vlak, ale peniaze neprišli! Tak som vzal svoju aktovku ašiel som dolu na stanicu. Zatiaľ, čo som tam stál, priblížil sanejaký muž a opýtal sa: „Ste Bakht Singh? Niekto mi povedal, abysom vám to dal anonymne.“ A odišiel preč. Ja som dostal peniazena zaplatenie cestovného! V mene Ježiša Krista prekonávamebariéry. Hovoríme, že máme vieru, ale keď príde skúška vskutočnosti neveríme; a tak nás Boh vedie cez skúšobnú dobu,aby nám dal vieru, aby sme poznali moc Jeho mena.

Vkapitole 4. nachádzame štvrtú prekážku,ktorá je iného druhu (verše 16-18). „Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo že sa stal ceznich zjavný div, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme,a nemôžeme to popierať. Ale, aby sa to nerozširovalo medzi ľudom,prísne im pohrozme, aby viac v tom Mene nehovorili žiadnemučlovekovi.“ A zavolajúc ich, prikázali im, aby už vôbecnehovorili, ani neučili v Ježišovom mene. Táto prekážka prišlaod spoločenských a náboženských autorít. Báli sa vplyvu, ktorýmali apoštolovia na ľud. Zakázali im kázať v Ježišovom mene.Napriek ich hrozbám apoštolovia smelo pokračovali v svedčenío Ježišovi Kristovi v moci Svätého Ducha: „lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli! Apoštolovia posúdili veci, ktoré boli správne v Božíchočiach, ale nie v ľudských. Dovoľte, aby som sa vásopýtal: „Konáte správne, že mlčíte vzhľadom na akúkoľvekduchovnú pravdu, ktorú vám Boh ukázal?“ Často čelímetejto ťažkosti. Členovia denominácií a nominálni kresťania násvarujú, aby sme nehovorili v ich denominácii o istých náukách,lebo môžu povedať: “Viac vám už nedovolíme hovoriť v našejbudove!“ Čo urobíte v takom prípade? Ste diplomatickí apoviete: „Áno, áno, my nechceme robiť nijaké ťažkosti vovašom spoločenstve,“ mysliac si, že môžete mať lepšiu šancuslužby, keď tak poviete? Keď ale konáme v moci SvätéhoDucha, máme lepšie výsledky! Ak ľudia nechcú počuť BožieSlovo, je to na nich, vy ste oslobodení z vašej zodpovednosti predBohom. Musíte však odovzdať Božiu zvesť, nech je akákoľvek.To, čo mi Boh hovorí chce, aby som povedal. Musím to však povedaťv láske. Musím to povedať v miernosti.

Jednéhodňa v jednom zhromaždení v Južnej Indii prišiel ku mne muž aopýtal sa, či by som tam povedal pätnásť minútové posolstvo.Povedal som: “Nie, ja mám len Božie posolstvo a nemôžem vámdať nijaký sľub“. Vždy sa modlím, aby mi Boh dal Jehoposolstvo a aby odobral moje vlastné slová a myšlienky. Potom vJeho plnosti, moci a autorite môžem odovzdať posolstvo bezakéhokoľvek ospravedlňovania sa, alebo zábrany.

Terazsa pozrime na Sk. 5,17, aby sme videli piatuprekážku: „Tu povstal najvyšší kňaza všetci, ktorí boli s ním, sekta to Sadúceov a boli naplnenízávisťou a položili ruky na apoštolov a vsadili ich do obecnéhoväzenia.“ Izraelská Najvyššia Rada teraz splnila svojevyhrážky a dala apoštolov do väzenia, – aby ich potrestali.Vidíme, že Boh nie vždy používa nadprirodzené prostriedky, aby nás ochránil, ale v tomto prípade to urobil. Vzal naseba zodpovednosť za

34.

následkyich poslušnosti a prekonal prekážky: „Ale anjel Pánovotvoril cez noc dvere žalára, vyviedol ich a povedal: Iďte apostaviac sa, hovorte ľudu v chráme všetky slová tohto života!“v19.

Vroku 1947 v Západnom Pakistane Moslimovia začali zabíjaťHinduistov – chceli zabíjať aj kresťanov. Po tri následné nociprichádzali títo Moslimovia s ich zbraňami, aby útočili na ľudíz Martinpurwa. Kresťania sa skrývali po poliach. Moslimovia sa aleneodvážili prísť bližšie. Na štvrtú noc poslali odkaz sospravedlnením, kde bolo napísané: „Posledné štyri noci smeprichádzali k vám, aby sme napadli vašu dedinu, ale vždy, keďsme prišli bližšie, videli sme muža na bielom koni s vytasenýmmečom a nemohli sme ďalej postúpiť. Prosíme, odpustite nám.“Toto sa skutočne stalo.

Keďkresťanskí misionári boli vyháňaní z Číny, niektorímisionári v Indii apelovali na Lorda Salisbury, ktorý bolMiestodržiteľom Indie a pýtali sa ho, prečo nepošle anglickýchvojakov na ochranu misionárov v Číne. Nepamätám si už presneslová, ktoré použil, ale opýtal sa ich, čo tam robia.Samozrejme, odpovedali mu, že boli poverení kázaním EvanjeliaPána Ježiša Krista. Na čo on odpovedal: „Ak Pán JežišKristus nemôže ochrániť svojich misionárov, čo potom zmôžemoja armáda?“ A to bol nespasený človek! Nesmieme saspoliehať na ochranu cez svetské moci. Musíme sa spoliehať naPána. Nesmieme sa spoliehať na žiadnu krajinu, ani na jejsľuby a mať nádej na jej ochranu. Oni zlyhajú! My všakveríme len v Božiu vernosť!

Vdruhej svetovej vojne mnohí svedčili o tom ako ich Pán bezpečneochránil, keď vonku padali bomby. Počas nedávnej potopy v Poonebolo postihnutých viac ako milión ľudí. Stena záplavovej vodybola asi 20 metrov vysoká a razila si cestu smerom k mestu Poonrýchlosťou 75 km za hodinu. Na druhej strane rieky bolo veľkéjazero, takže únik nebol možný. Veľa tisíc ľudí bolo doslovaodplavených; ale potom sme objavili, že každý veriaci bol vporiadku. Blízko nového mostu bolo desať radov domov, v ktorýchžili dve rodiny veriacich. Na vlastné oči sme videli, ako budovykompletne spadli a len jediná, v ktorej bývali kresťania, zostalastáť. Ako sa to stalo, nevieme! V blízkosti bol Kresťanskýsirotinec obklopený vodou, avšak každý vo vnútri bol v bezpečí.Verím, že v časoch kalamity Boh zjavuje svoju nadprirodzenú moc,aby ochránil svojich vlastných. Musíme veriť v Jeho vernosť!- takto prví kresťania prekonali svoje prekážky.

Terazv nasledujúcej kapitole pouvažujeme o šiestejprekážke - o reptaní. Viď Sk. 6,1:„A v tých dňoch, keď sa množili učeníci, povstaloreptanie hellenistov proti Hebrejom, že pri každodennej obsluhevenuje sa ich vdovám menej pozornosti.“ Kedykoľvek Božiedielo rastie, určite sú v každom spoločenstve takí, čo reptajú.Gréci-hellenisti boli v pokušení cítiť zaujatosť prejavovanúvoči nim - bola to veľmi ťažká bariéra, ale ako ju prekonali?Apoštolovia zvolali spoločenstvo a povedali: “Neľúbi sato, aby sme opustili Božie Slovo a obsluhovali stoly. A tak, obzritesa, bratia, po siedmych dobropovestných mužoch spomedzi seba,plných Svätého Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme k tejtopráci“. Možno si myslíte, že obsluhovať stoly je Božiazodpovednosť, ale apoštolovia rozpoznali, že ich prvým záväzkombola služba Slova a modlitby, a za žiadnych okolností ju nesmúopustiť za účelom obsluhovania stolov. Mnohí z nás sú rovnakopokúšaní, a diabol často uspeje tým, že nás prinúti opustiťprvú službu za druhú. Muži, ktorým Boh prikázal hlásať a učiťJeho Slovo, a Duch Svätý ich posvätil, teraz „obsluhujú stoly“. Títo muži hovoria: „Niekto to musí robiť! Ak to neurobím ja, kto potom?“

Otázkazostáva: Povolal vás Boh „obsluhovať stoly“, alebo váspovolal vyučovať Slovom? To musíte zistiť sami. Ak vás Bohpovolal slúžiť Slovom, potom sa nenechajte uniesť tým, čo sazdá byť „dôležitou“ povinnosťou. Keď som prišiel do Indie,tiež som čelil tomuto problému. Môj otec bol zapletený vprípade na vysokom súde a utrpel stratu vyše sto tisíc

35.

rupií.Obrátil sa na mňa a povedal mi, že sa rodina spolieha na mojupomoc ako staršieho syna, a že si mám nájsť prácu aspoň na trimesiace. Apeloval na mňa kvôli mladším bratom a povedal, žeaspoň príbuzní budú šťastní. Otcovi som povedal, že jasneviem, že ma Boh povolal kázať Evanjelium. Hovoril som už o boji,ktorý trval vyše dvoch rokov, keď konečne Boh ma urobil ochotnýmvydať Mu môj život, čas a energiu pre Evanjelium Ježiša Krista.Otcovi som povedal, že ak neposlúchnem, môj Boh utrpí väčšiustratu. Povedal som svojmu otcovi: „Vôbec ti nemôžem pomôcť.Ja ťa nemôžem chrániť pred nebezpečenstvami, ale Pán môže.Tvoja bezpečnosť leží v mojej poslušnosti Boha! Akposlúchnem môjho Pána, viem, že nakoniec všetci budeme požehnaní– Ja verím v Boha!“ Pri tomto moja matka začala plakať, aj môjotec začal plakať a vyzlečúc si svoj turban, položil ho k mojimnohám, povedal: „Ani na niekoľko mesiacov?“ Opäť som pevnepovedal: „Nie, Bohu patrí prvé miesto! Jedného dňa bude mojouposlušnosťou Boha po všetkých problémoch“. Teraz, keď savraciam do Pandžabu, moji príbuzní mi vyjadrujú vďačnosť zamoju poslušnosť, cez ktorú boli tak bohato požehnaní. Každý vrodine bol hojne požehnaný – viac ako si viete predstaviť!Hovoria: „Príčina sú modlitby, že my sme tým, čo sme.“Výsledkom je, že pre Evanjelium Pána Ježiša Krista mám otvorenývstup do každého domu. Zostávajú hore až do polnoci v nádeji,že sa vrátim a odovzdám Božie posolstvo. Priznávam sa, vtedy nazačiatku bolo pre mňa veľkým pokušením poddať sa prosbámrodiny! Poznám mnohých misionárov, ktorí pri podobnýchnaliehaniach stratili svoje povolanie a trávili svoj čas robením„dobrých“ vecí, ale nenapĺňajú svoje povolanie. Ale myvšetci môžeme prekonať takú bariéru iba cez vieru očakávajúcv modlitbe na Boha.

Poďmek siedmej prekážke a zvážme bariéru, žesme krivo obvinení. Čítajte Sk.7,54-55: „Akeď to počuli, bolo im, ako by ich bodol do srdca a zúriac v hneveškrípali zubami na neho. A on súc plný Svätého Ducha, uprelzrak do neba a videl slávu Božiu a Ježiša stáť po Božejpravici.“ Tento Boží muž, Štefan, bol plný DuchSvätého. Šiel po ceste, na ktorej trpezlivo znášal ťažkéobvinenia a krutosť. Dovolil im robiť s ním, čo chceli. Ichfalošné výpady si nevšímal. Nevydal žiadne slovo o odplate.Odpustil im, modliac sa: “Pane, nepočítaj im tento hriech“.Na Pánovom diele nezáleží, akí sme boli opatrní a pozorní – určite budeme falošne obvinení, povedia o nás hrozné a neláskavé veci, a to aj naši vlastní spolupracovníci, ktoríniekedy proti nám povstanú. Na našu vlastnú obranu budeme hodinyvysvetľovať - márnime čas písaním listov, aby sme sadokázali svoju nevinu a očistili sa. Ale tak nikdy neuspejeme! Štefan im o d p u s t i l !

Predniekoľkými rokmi sa dohodli dvaja alebo traja muži a vydaličlánok, v ktorom proti mne napísali nejaké hrozné a nepravdivéobvinenie. Neskoršie som to zistil, kto to bol, ale rozhodol som sa,že budem s nimi vždy pekne hovoriť a vždy sa za nich modliť. Podvoch- troch mesiacoch jeden z nich prišiel, chytil moju ruku apovedal: „Brat, môžeš mi venovať päť minút?“ Povedal sommu: “Prosím, nežiadaj ma o čas – ja som ti už odpustil!“Trval na tom, že musí všetko vysvetliť, ale ja som ho uistil, že„viem presne, kto to urobil a viem to už dlho!“ Tiež sompripojil, že „žiadna ľudská zbraň nebude účinnáproti mne, - nikdy mi neuškodí. Ak som v práve, viem,že ma môj Pán ochráni. Preto som ti odpustil v ten istý deň,keď som sa o tom dozvedel, a tiež som sa za teba modlil. Naučilsom sa modliť za mojich nepriateľov.“ Muž sa zlomil a prosilo odpustenie. Ak nájdete vo vašej oblasti alebo komunite ľudítohto typu – len im odpustite! Sú agentmi diabla. Nemárniteviac čas tým, že sa budete sami brániť, ale podľa príkladuŠtefana – odpustite im. Vtedy sa zahanbia, spamätajú aospravedlnia. Takto sa dá prekonať siedma bariéra.

Pôjdemeďalej do 8. kapitoly na ôsmu prekážku.Verš 12.: „Ale keď uverili Filipovi, ktorý imzvestoval veci ohľadne Božieho kráľovstva a mena Pána JežišaKrista, krstili sa mužovia a ženy.“ Verš 14.:„A keď apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala Božie

36.

Slovo,poslali k nim Petra a Jána.“ Toto sa nemusí javiť akoproblém, ale určite tu vystupuje bariéra národnosti.Toto je problém, ktorý nájdeme všade. Vari nemali veriaci zoSamárie nárok, aby prijali rovnakú lásku a uznanie ako židovskíveriaci? Veľmi jemnou cestou diabol vytvoril veľkú bariérumiestnej povahy – Američania a Indiáni, vzdelaní a nevzdelaní,bohatí a chudobní, obrátení z Brahmanov a z kást, a všetkydruhy rozličností a strán. Boh však vedel, že to tak bude, a ztoho dôvodu poslal apoštolov z Jeruzalema do Samárie, keďSamaritáni uverili v Pána Ježiša Krista skrze Filipa, aby sa samipresvedčili, že ten istý dar, ktorý Boh dal im v Jeruzaleme, boltiež daný Samaritánom, že tu nie je žiadny rozdiel. Mojevarovanie je: Dajte pozor na rozdiely – nepodliehajte národnejpýche. Iba stratíte pôdu pod nohami – budete mať len spory!Musíme, pokiaľ je to možné, zostať ako jedna rodina –ako jedno spoločenstvo. Pokiaľ nepracujeme ako jedna rodina,diabol určite vnesie nejaké miestne škriepky. V Indii naniektorých miestach majú hinduistickú bohoslužbu a bohoslužbu vangličtine. Podľa mňa je to chybné. Robí to rozkoly. Z našejskúsenosti, my sme vždy odmietli túto národnostnú rôznosť apracovali sme na princípe dať Božie posolstvo v angličtine stoľkými prekladateľmi, koľko bolo treba s výhľadom zabezpečeniatejto jednoty žiť spolu a slúžiť spoločne, a spoločne prekonaťkaždú prekážku.

Deviataprekážka je obsiahnutá v deviatej kapitole. Keďzačneme vo verši 31. do konca kapitoly, máme tu Petrovuskúsenosť, ktorý bol Bohom použitý na vykonanie zázrakov. Aletiež chcem, aby ste videli veľmi veľkú prekážku – horuv Petrovom srdci. Sám Peter si nebol vedomý tejto prekážky,azda preto, že Boh jeho službe tak veľmi žehnal. Bolo to niečo,čo tiež ani druhí nemohli vidieť. Po celej krajine bolo známe,že bol Božím mužom. Ale Boh vedel, že Peter kríva vo svojejslužbe kvôli pýche. A tak pokiaľ Boh neurobil v Petrovi novédielo, nemohol ho plne využiť, a nemohol ho poslať do domuKornélia. Teraz, prosím, pozorujte ako Boh zlomil túto bariéru.Vo verši 43. sa hovorí: „Stalo sa, že býval mnohodní v Joppe s jedným garbiarom Šimonom.“ Peterpravdepodobne prišiel len na jeden deň. Z príbehu vidíme, ženavštíviť Joppu, kde vzkriesil Tabitu späť do života, nebolojeho zámerom – poslovia boli poslaní do Lyddy, aby ho priviedli,v.38. Boh zmenil akýkoľvek plán, ktorý Peter mohol mať.Od kapitoly 10. môžeme jasne vidieť ako Boh zdržal svojhoslužobníka z osobitného dôvodu, hoci to Petrovi nebolo známe.Boh pripravoval v tom istom čase muža v Cézarei menom Kornélius.Keď sa Boh Kornéliovi zjavil, ukázal mu presné miesto, kde sazdržiaval Peter a dal mu pokyn poslať mužov, aby ho priviedli. Takvo veršoch 7. až 10. vidíme, ako sa napĺňa dokonalý Božíplán: „A keď porozprával všetko, poslal ich do Joppy. Adruhého dňa, keď oni išli a blížili sa k mestu, vyšiel Peterna postrešie domu modliť sa, okolo šiestej hodiny. A veľmizlačnel a chcel jesť. A kým oni hotovili, padlo na nehovytrženie.“ Bol to deň, keď obed veľmi meškal a Peterveľmi vyhladol. Toto zdržanie bolo tiež v Božom pláne. A zatiaľ,čo on na postreší čakal modliac sa, videl videnie a počulhovoriť hlas: „Vstaň, Peter, bi a jedz!“ Bolto Boh, ktorý zlomil Petrovu pýchu. Bola to pýcha, ktoráhovorila: „Nie tak, Pane, lebo som nikdy nejedol čokoľvek, čo jeobecné alebo nečisté!“ - akoby Boh od niekoho žiadal urobiťniečo zlé! Boh mu trikrát zopakoval Svoju vôľu, až potombol Peter ochotný poslúchnuť. A Boh ho teraz mohol použiť, aby vdome Kornélia odovzdal Jeho posolstvo. Takto Boh musel pripraviťPetra, skôr ako ho mohol plnšie použiť. Takže sa nenechajtezviesť ohľadne vašej služby. Ako Peter môžeme byť mocnepoužití a ďakovať za to Bohu, ale Boh chce urobiť omnohoviac.

Terazsa pozrime na Sk.11,19: „A tak teraz tí, ktorí sarozpŕchli pre súženie, ktoré bolo povstalo za času Štefana, prešli až do Fenície a na Cyprus a do Antiochie, nehovoriacnikomu

Slovajedine Židom.“ Veriaci sa museli rozptýliť, aby mohlidoniesť život Pána Ježiša Krista kdekoľvek prišli. Problémombolo, že dávali prednosť židovskej spoločnosti, a zanedbávaliísť mimo nich k pohanom. Bolo to prenasledovanie, ktoré ichrozohnalo za hranice Jeruzalema. Bolo to skrze prenasledovanie, že Evanjelium sa dostalo ku Grékom vAntiochii a tým

37.

pomocouhladomoru Boh presunul centrum z Jeruzalema do Antiochie. Boh ukazuje, že sa nechystá držať viazaný k Jeruzalemu ajnapriek tomu, že dielo spásy začalo tam, hoci tam boli apoštoloviaa iní dobrí ľudia. - On nie je závislý na peniazoch a talentochAmeriky a Anglicka - nie je viazaný k žiadnej krajine! On môžeposunúť Svoje Centrá a bude tak pokračovať, až kým sa voSvätom Duchu nezjednotíme s Jeho Plánom.

Voverši 27. vidíme iné možné nebezpečenstvo –nebezpečenstvo byť výnimočný. „V tých dňochprišli proroci z Jeruzalema do Antiochie“. Bohurobil v Antiochii mocné dielo skrze službu Pavla a Barnabáša abolo tu skutočné pokušenie, aby veriaci povedali: „BratiaSaul a Barnabáš, vy zostaňte tu; nesmiete odísť, potrebujeme vástu!“ Bola to celkom pravda, lebo celé mesto ich veľmipotrebovalo. Všetci verili a všetci potrebovali, aby sa niekto onich staral a boli pasení dobrými pastiermi. Ale Boh zoslal doJeruzalema hladomor. Takto sa to stalo, že Boh prekonal aj tútobariéru - verš 30. Podľa Sk.12,1-5 veriaci vJeruzaleme sa dostali do veľmi vážnej situácie. Kráľ Herodesdal zabiť Jakoba a uvrhol do väzenia aj apoštola Petra. Priviedolich do nej Svätý Duch, aby viedli neprestajné modlitebnéstretnutia. „Ale cirkev sa napnute modlila Bohu zaneho.“ Modlili sa vo svojej chudobe, vo svojichťažkostiach. Apoštolovia Pavol a Barnabáš sa vrátili doAntiochie s rovnakou tiažou pre modlitbu. Navonok do Jeruzalemaprišli pre hladomore s podporou pre chudobných svätých, ale vskutočnosti Boh ich tam poslal preto, aby prijali toto jeruzalemskéduchovné modlitebné požehnanie. Po návrate do Antiochie miestnymveriacim zvestovali mocné skutky, ktoré v Jeruzaleme Svätý Duchrobil neustálym modlitebným zápasom veriacich. Rovnaký Duch bolprenesený na veriacich v Antiochii. Keď aj tu s pôstom amodlitbami veriaci zápasili, počuli Svätého Ducha hovoriť:“Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu“. Cirkev musela poslúchnuť; už nemohli viac držať apoštolov preseba! Takto s úžasom vidíme, ako sa pre Evanjelium Ježiša Kristaotvárajú dvere po celej Európe a Prednej Ázii.

VeľaBožích mužov je držaných v ich pozíciách tlakom ľudí,ľudským uvažovaním, zatiaľ čo Boh má pre nich na vykonanie inédielo. V takýchto časoch Boh možno musí poslať hladomor,prenasledovanie, alebo iné ťažkosti, aby sme šli na kolená azvíťazili v modlitbe a pôste, aby sme Ho tiež počuli hovoriť:“Oddeľte mi toho a tamtoho pre prácu!“

Teraz,prosím, študujte všetkých 28 kapitol a uvidíte, že apoštoloviaa ostatní veriaci prekonávajú dvadsať osem prekážok pod vedeníma riadením Svätého Ducha. Nakoniec posledné slová kapitolydvadsať osem „smelo a bez prekážky“ ukazujú celkomjasne ako každá bariéra bola úplne prekonaná - vrchyrozplývajúce sa v Jeho prítomnosti a veriaci triumfálnevíťaziaci.

7.Sláva Kristova:

„Akeď som Ho uvidel, padol som k Jeho nohám ako mŕtvy; položil namňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý aposledný!“ (Zj.1,17).Ako vidíme, že sa blíži posledná doba, mali by sme čítaťknihu Zjavenia opäť a opäť. Je nám tak prikázané robiť voverši 3.: „Blahoslavený, kto číta a tí, ktorípočujú slová tohto proroctva“ - Odkaz tejto knihy je preposledné dni a my dobre robíme, že venujeme pozornosť týmtovarovaniam, pretože my už žijeme v posledných časoch. Myazda plne neporozumieme posolstvu od Pána v tejto knihe, a môžememať rôzne interpretácie určitých pasáží, ale na tom veľanezáleží. Hlavnou vecou je, aby sme ju obozretne a modlitebnečítali na našich kolenách, verš za veršom, kapitolu za kapi-tolou. Takto získate veľké požehnanie, a budete nájdenípripravení na ten deň Slávy, keď sa Pán Ježiš vráti. Posolstvo tejto knihy je osobitne napísané pre tých , ktoríchcú zvíťaziť. Ak nemáme túžbu zvíťaziť, Boh násnebude nútiť; ale je jasné, že On chce, aby sme zvíťazili,lebo preto veta „ten, kto zvíťazí“ sa opakujesedem krát v druhej a tretej kapitole a tiež i na iných miestach. Ak skutočne chcete premôcť útoky toho Zlého a všetkyjeho úskoky,

38.

zistíte,že použitie týchto Božských princípov je účinné pre víťaznýživot. Z tohto dôvodu sa cítim byť nútený nabádať vásčítať túto knihu čo najviac, prioritne, aby ste pomohlidruhým. Môžem jednoducho navrhnúť pre vaše vlastnéštúdium, aby ste si rozdelili túto knihu na sedem častí. Uvidíte Pána Ježiša Krista, že poskytuje sedemnásobnýzáblesk Jeho Slávy:

Kapitola1. dáva nahliadnutie Slávy Jeho Osoby.Kto je On. Čím je On. Azda sme Ho videli pri mnohýchpríležitostiach, ale On je tak veľký a úžasný, že to zaberievečnosť poznať Ho aký je.

Kapitoly2.-3. ukazujú Jeho Slávu zjavenú v Jeho Cirkvi nazemi. Pán sa pohybuje a koná vJeho Cirkvi a cez ňu na zemi aj napriek diablovým ozajstným azúrivým útokom. Môžem v týchto dvoch kapitolách navrhnúťprinajmenšom štyridsať deväť posolstiev rozčle-nením aďalším podčlenením.

Vkapitolách 4.-5. máme záblesk Slávy NebeskejCirkvi – Baránkovej Nevesty. Jeto zjavenie toho, akí budeme, keď budeme vytrhnutí, aby sme boli sNím samým.

Kapitoly6.-9. zjavujú záblesk Slávy Jeho trónu.Vidíme Ho súdiť z Jeho trónu v pros-pech Jeho svätých –Jeho nevesty.

Kapitola20.: Posledná časť tejto kapitoly ukazuje SlávuJeho veľkého Bieleho trónu. Totoje doba, keď Kristus bude súdiť všetkých ľudí a národy,ktoré Ho teraz odmietajú a kráčajú v temnote.

Kapitoly21.-22.: V týchto kapitolách vidíme sedemnásobnýzáblesk Slávy nového stvorenia:„Hľa, všetko činím nové“ (v.5). Tátokniha je knihou o Sláve – Sláve Pána Ježiša Krista.On je Knieža Pokoja a tiež Boh Slávy. Ak rozdelíte tútoknihu do sedem dielov, zistíte, že sa dá ľahko študovať.Napredujte veľmi pomaly a neponáhľajte sa. Mojím cieľom teraznie je študovať celú knihu, ale sa len podeliť s niekoľkýmináznakmi z prvých kapitol.

ApoštolJán bol milovaný učeník Pána Ježiša Krista. Tento Boží mužsa stal v roku 95. n. l. vo svojom vysokom veku zajatcom pre BožieSlovo a svedectvo Ježiša Krista na ostrove Patmos. Je to veľmipusto vypadajúci ostrov asi 100 km od Efezu. Apoštol Ján tam bolsám s mnohými otázkami, ktoré preletovali jeho mysľou,kvôli situácii týkajúcej sa všetkých Božích svätých. Počasšesťdesiat rokov sledoval rásť Božie dielo a Božie Slovo savzmáhať a rozširovať, ale teraz nastalo nečakanéprenasledovanie kresťanov. Mnohí boli uvrhnutí do väzenia, mnohíboli zabití, mnohí boli roztrúsení a násilne vyhnaní zo svojichdomov, mnohí ako Démas sa vrátili do sveta – odpadli od viery.Dokonca zboru v Efeze musel Pán povedať: “Opustil si svoju prvúlásku“. Efez bolo prvé miesto, kde pracoval Apollo a aj apoštolPavol tam pracoval, potom Timotej a potom Ján. Veriaci tam bolidobre vyučovaní. Ale aj oni ochladli. Preto je apoštol naplnený pochybnosťami.

Terazkladie veľkú otázku, ktorou sa pýta Boha: „Pane, prečo mlčíš?Prečo je rozptýlenie, strata záujmu, odpadnutie od viery? Prečozostáva tak málo z Pánových žiarivých svedkov? Pane, prosímodpovedz mi!“ Boh mal pre neho i pre celú Cirkev odpoveď: BožieSlovo nám ukazuje, že keď prichádzame na koniec času, diabol sastane veľmi činným – hlavne proti Božím služobníkom.Môže prísť veľmi chytro skrze chorobu a tragédiu, spory a chladsrdca, ale tiež prichádza vo veľkej zúrivosti. Pre túto príčinusa Ján cítil taký skľúčený a zastrašený. Aj napriek tomu, žesme tvrdo pracovali, mnoho sa modlili a videli, že mnoho veľkýchBožích vecí a zázrakov sa udialo, v posledných časoch smenútení vidieť všetky druhy nepriateľstva, ako vzrastajúprenasledovania, mnohí ustupujú - a mnoho iných vecí, ktorénedokážeme vysvetliť. Táto kniha obsahuje nielen historickéfakty, ktoré sú nepochybne zaujímavé, ale vidím oveľa viac akolen to. V knihe vidím Božské princípy zjavené pre naše

použitie.Aby sme vedeli ako nepriateľovi čeliť a poraziť ho. Môže maťrafinované metódy zla, ale on je porazený nepriateľ! Môže prísťveľmi rozzúrený ako lev, ale nám neuškodí ak vieme, ako saspoliehať na Pánove zbrane a nie na naše vlastné!

39.

Prvávec, ktorú vidíme je, že Pán dal Jánovi videnie Seba samého.Cítite sa skľúčení? Ste znechutení na vašom pracovnom poli?Čelíte problémom medzi vašimi spolupracovníkmi ? Dovoľte mi,aby som vám dal odporučenie: Požiadajte Pána, aby vámdal nový záblesk Jeho Slávy. Iná metódaneexistuje. Tak teraz vidíme, že Pán sa zjavuje Jánovi novýmspôsobom. Ján videl Pána premeneného na Hore Premenenia – akáto výsada! Videl Ho vystupovať do Slávy. Mohol Mu položiťakúkoľvek otázku na zemi – Pána poznal tak dobre! Ale terazvidíme, že mu bol daný taký pohľad na Pána, aký predtým nikdynemal. Bolo to v Pánov deň a Ján bol v Duchu. Pán Ježiš Kristussa zjavuje Jánovi zozadu a hovorí k nemu. V tomto bol Božskýzámer. Bolo to akoby hovoril k Jeho služobníkovi: „Poznám tvojeotázky veľmi dobre. Viem, že si odradený. Viem, že sa chcešpýtať na mnoho otázok, avšak Ján, pozri sa doprava – hladíšnesprávnym smerom“. Vo všetkej svojej úprimnosti boli jeho očiodvedené od Pána, aby videl okolnosti, ktoré ho obklopovali.Viete, že keď ťažkosti narastajú, problémy sa stávajú zložitéa veci sa zvláštne zmiešajú, vtedy máme tendenciu vidieť jedine problémy - prichádzajú v listoch, v rozhovoroch a kdekoľvekidete, akoby im nebolo konca. Sú zložité, tak nemrhajte na ne čas!Pán Ježiš hovorí: “Otoč sa a pozri sa na Mňa a nie natvoje problémy! Ja ich poznám a viem ich riešenie“. Pánpozná naše problémy, On vie, že ich nemôžeme vyriešiť. A tak,keď sa cítite skľúčení a zmätení vo veci svojej budúcnosti,aj vo vašej práci pre Neho, On chce, aby ste sa naučili obzrieťsa a vidieť Ho novým spôsobom. Ján hovorí, že za sebou počulhlas a keď sa obrátil, niečo uvidel. Je pravda, že Pánapotrebujeme viac ako čokoľvek iné. Mysleli by ste, že Jánove očiakiste zachytili Pána Ježiša Krista, ale prvú vec, ktorú uvidel,bolo sedem zlatých svietnikov. Môžno, že Apoštol ešteneporozumel aký druh Cirkvi Pán Ježiš Kristus buduje; aletýchto sedem zlatých svietnikov predstavujú Cirkev – pravúCirkev Ježiša Krista. Pán sa prvotne nezaoberá s davmi. Jehodielo je nezávislé na členoch. Nie je ani závislé na našichaktivitách: Samozrejme sme radi, keď vidíme prichádzať veľkýpočet ľudí na naše stretnutia. Keď vidíme veľké obecenstvo,dostávame inšpiráciu na kázanie. Cítime, že môžeme podaťlepšiu správu a myslíme si, že môžeme dosiahnuť väčšievýsledky. Pánovi ale nejde o výsledky! Nikde nám nehovorí,aby sme Mu priviedli zástupy. Pán chce čistú Cirkev,duchovnú Cirkev – nebeskú Cirkev – a nie počty! My saazda radujeme a tešíme, keď vidíme veľké počty ľudí anavonok veľa obrátených. Oni môžu odpadnúť! Čo všakbudúcnosť Cirkvi? Pán v jadre hovoril Jánovi: „Nebuď prílišrozrušený tým, čo sa deje; ľudia prichádzajú a odchádzajú;ale Ja budujem moju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu“. Prvouvecou je, že Boh chce čisté zlato – nie počty!Či je ona malá alebo veľká – On chce zlato. Malémnožstvo zlata je oveľa vzácnejšie ako tony oleja alebo skál.Takže, keď prišlo prenasledo-vanie, bol to Boží spôsobprečistenia zlata. Prenasledovanie je Boží oheň. Muselpriviesť zmes Cirkvi s nečistotami do ohňa, aby ju prečistil.Ak by ste mali ísť do Kolarových zlatých polí v Južnej Indii, vtých zlatých baniach by ste uvideli kameň, množstvo kameňa.Najprv sa musí rozbiť a potom rozdrviť na prach. Potom sa zlatomusí roztaviť a prečistiť viac krát v ohni. Boh dovoľujeprečistenie medzi veriacimi, aby ich prečistil a očistil ich, ažkým sa nestanú čistým zlatom. Aká škoda, že nevieme koľkoveľa zmesí, koľko smetí sa vnáša do Božieho diela! Diabolnemôže zniesť čisté Božie dielo! Ak budeme pokračovať podPánovým vedením a dozorom, potom On vyhrá v každej skúške,utrpení a prenasledovaní. Takto sa Jeho zlato stáva čistejším.Rozumieme, aký druh Cirkvi Pán buduje? Buduje spoločnosť? Alebo misiu, alebo spoločenstvo? Nie! On buduje čistúCirkev - Cirkev s pravým základom, kde môže prúdiť Jeho Života Jeho Svetlo môže svietiť. Zlaté svietniky dávajújasné svetlo – bez žiadneho dymu! Niektorých ľudí vidítefajčiť ako víchrica. Majú zmiešané motívy. Nemôžu poskytnúťjasné svetlo. Teda aj my musíme trpezlivo čakať, kým sa zjavíJeho dokonalý plán.

Voverši 13. Ján vidí nášho Pána odiateho do dlhého, veľkňažského rúcha. Predtým

40.

videlJežiša Nazaretského, neskoršie Ho videl ako Pána vystupujúcehodo nebies, ale nikdy Ho nevidel ako nebeského Veľkňaza. Prečo sazjavuje takto? Jeho prítomnosť ako Veľkňaza v strede siedmichzlatých svietnikov hovorí o prímluvnej službe Pána JežišaKrista. Toto je tiež nádej pre tých, ktorí padli. Modlí saza nich ako ich Obhajca. On môže zachrániť tých, ktorízblúdili, „vediac že On žije naveky, aby sa za nichprihováral. Pozdvihuje ich, vyzdvihuje ich a obnovuje ich“.Aj za Démasa, ktorý opustil Pána a Jeho dielo, Pán Ježiš saneprestáva prihová-rať, kým nebude obnovený. Ako spolupracovníciPána Ježiša Krista sa aj my musíme učiť prihovárať za inýchJeho služobníkov. Často vidíme, že Boží služobníci sú krutoskrze rôzne pokúšania satanom napádaní. Neskoro zisťujú, ženepriateľ je príliš prešibaný, chybia a padnú. Čo máme robiť?Máme ich úplne opustiť? Nie, Kristus sa za nich prihovára. Aj mysa musíme naučiť prihovárať sa.

Prednejakým časom prišiel za mnou plačúci muž a hovoril: „Brat,modli sa za moju manželku a moju dcéru – obidve ma opustili aodišli s niekým iným“. A tak som sa za neho modlil a mužodišiel preč. Po chvíli som cítil istotu, že v mojom srdcinecítim žiaľ. Nemohol som pravdivo povedať, že som sa modliltak, akoby som sa modlil za svoju matku alebo sestru. Tak som sa túnoc namáhal pre nich, modliac sa, aby na mňa mohlo byť vloženéBožie bremeno, aby som mohol zvíťaziť za tieto dve duše, ktorézablúdili. Po niekoľkých hodinách modlitby, som od Pána obdržaluistenie, že moja modlitba bola vypočutá. Nasledovného rána ponašej Biblickej štúdii, mi oznámili, že ma prišli navštíviťdve ženy. Videl som, že sú to tie osoby, za ktoré som sa modlil.Povedali: „Brat, my nevieme, prečo sme vás prišli navštíviť,ale keď sme už prešli tri kilometre po ceste, cítili sme, že násniekto núti, aby sme sem prišli a požiadali o modlitbu“. Začalihorko nariekať a vyznávať svoje hriechy a hanbu. Spozoroval som,že odvtedy sa s nimi stala skutočná zmena. Je našou kňazskouslužbou byť v príhovore za našich spolupracovníkov a ichrodinných príslušníkov, ktorí padli, aby Boh priniesol víťazstvoa navrátil ich k Sebe. Chcem vás ponížene požiadať,neodsudzujte. Nie je našou vecou, aby sme súdili nášho brata. Aninebuďte sami znechutení, ale požiadajte niekoho iného, aby sa svami modlil. Opätovne sme zistili, že po dňoch pôstu nás Pánodmenil. Počas týchto dní vnímam veľmi intenzívnu potrebupre modlitbu.

Teraz,keď sa pozriete na Zj.1,4-17, iste si všimnete sedem znakovvyobrazených o osobe Pána Ježiša Krista. Pri ich štúdiu prostePána, aby k vám hovoril a ukázal vám význam každého jednéhoznaku - jeden po druhom: “Jeho hlava a Jeho vlasy boli akobiela vlna, Jeho oči boli ako plameň ohňa, Jeho nohy boli podobnémosadzi, Jeho hlas bol ako hlas mnohých vôd, Jeho pravica držalasedem hviezd, Jeho tvár bola ako slnko, keď svieti vo svojej sile,z Jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč.“ Poskončení týchto štúdii budete mať nielen sedem posolstiev, alebudete mať ďalší záblesk Jeho slávy. Vaše srdce bude mať novúmodlitbu a nové rozhodnutie vidieť Ho takého, akým On Je. Tobude odpoveďou na všetky vaše otázky. Jedného dňa prišielza mnou jeden muž a povedal: „Brat, chcem sa ťa opýtať natridsaťpäť otázok“. Povedal som, že mi je veľmi ľúto, žepráve nemám čas, ale som ho povzbudil, aby s nami zostal na dva -tri dni, a potom mu venujem toľko času, aby som zodpovedal navšetky jeho otázky, pretože to bude trvať aspoň dve hodiny.Súhlasil, že zostane. Keď som bol pripravený, povedal som: „Nuž,teraz si, prosím, prines tvoj poznámkový blok a povedz mi tvojeotázky“. Povedal: „Už mi nezostali žiadne otázky. Keď sihovoril, zmizli všetky moje otázky.“ Keď uvidíte Pánatvárou v tvár, odpovie na všetky vaše otázky. Nezáleží,aké komplikované sú vaše problémy, oni zmiznú, len čodostanete nový záblesk Jeho a Jeho Slávy. Potom podobne ako Ján,padnete pri Jeho nohách.

41.

8. Otázky aodpovede:

Otázka1.: „Podľa vášho posolstva,aké kroky by mala podniknúť evanjelická misia v Indii, aby samohla prejaviť Božia Sláva?“

Odpoveď:Prvá otázka, ktorú by sme sa sami mali opýtať je:“Skutočne túžime vidieť Božiu Slávu podľa BožiehoSlova?“ Všade sú ľudia, ktorý sa modlia s bremenom.Niektorí hovoria: „Pane, pošli prebudenie“. Iní sa modlia zaobrodenie v diele, alebo oživenie. Ale pod tým všetkým je obecnévedomie nefalšovanej potreby – niečo chýbajúce. Inými slovami,chcú niečo, čo nemajú! Nuž, všetci z nás sa môžu začaťmodliť. Ako skupina sa asi nikdy nezhodneme – je to osobnávec, lebo len tí, čo sú ochotní zaplatiť cenu, môžu taktopracovať. Ak chcete prejavenie Jeho Slávy, musíte byť pripravenízaplatiť cenu, ako ju zaplatila Anna. Pán začal so mnou jednaťtakýmto spôsobom na začiatku. Na mojich rôznych cestách somvidel duchovnú prázdnotu, a Boh mi dal bremeno modliť sa. Ako somsa modlil, stratil som všetku žiadosť na jedlo, spánok a čokoľvekiné. Mojím bremenom bolo, aby som plne videl Božie dielo: “Pane,ja viem, že môžeš pracovať; Tvoje Slovo tak hovorí a Ja tomuverím“. Ak ste úprimní vo vašich otázkach, zistíte, že Bohvám dá tiež bremeno, aby ste v modlitbe zvíťazili. Môže to byťpo celé noci, alebo po celé dni. Boh vám ukáže, ako sa môžetestať Jeho partnerom ako Anna, Samuel, Dávid alebo Šalamún.Možno, že budete z týchto všetkými štyrmi, ale ak nie, musítebyť pripravení a spokojní, že sa budete podieľať na Jehobremene akoukoľvek cestou, ktorú vám ukáže. Nemyslím si, žemôžeme dosiahnuť veľa ako skupina. Je to posolstvo, ktorémôžu prijať len tí, ktorí sú jednoznačne zaťažení tým, abyuvideli zjavenú Božiu Slávu. Nech už vám Boh ukáže čokoľvek,musíte sa podvoliť. Ak vám Boh prikáže, aby ste strávili viacčasu na modlitbe, potom tak rozhodne urobte. Ak vám Boh ukáženiečo z Jeho Slova, verne to splňte a podeľte sa s tým s vašimispolupracovníkmi .

Otázka2.: „Považujete to za možné,aby zahraniční misionári, ktorí pracujú v dnešnej Indii,založili miestnu cirkev alebo zhromaždenie, ktoré je domáce aktoré funguje podľa Novozákonného vzoru?

Odpoveď:V prvom rade nikoho nepokladám za „cudzieho“. Boh privádzačloveka z ktorejkoľvek krajiny a my ho prijímame akoBožieho posla. Neprijímame ho ako Američana, Angličana, aleboJaponca. V druhom rade nie každý môže založiť „cirkev“.Iba tých, čo majú apoštolskú službu – apoštolské povolaniea skúsenosť – Boh takto používa - a môžu byť z ktorejkoľvekkrajiny. V knihe Skutkov vidíme, že Boh použil ľudí zrozličných miest. Nebol viazaný, aby vybral ľudí z Jeruzalemu,Antiochie, Efezu alebo Kolosa. Tých, ktorých povolal, Onposvätil pre osobitnú úlohu. Tu nejde o národnú, alebozahraničnú otázku. Boh môže použiť každého, ktorý reagujena Jeho povolanie. Môžeme kázať, alebo učiť, ale to nezaloží„cirkev“ - to nie je tak ľahké. Žiadate si takýdar?

Otázka3.: „Princíp, že Boh pracujeplnšie cez zbor, ako telo veriacich, než cez nezávislýchveriacich, ktorí pracujú oddelene, je z Písma jasné. Avšak sútu indikácie z histórie Cirkvi, ktoré ukazujú, že je tam toľkodynamiky, ktorá pracuje skrze ľudí, ktorých Boh použije a ktorífungujú celkom nezávisle, takí ako apoštol Pavol a iní Božíľudia. Vidíme, že po ktorejkoľvek Pavlovej misionárskej cestesotva niekedy svoje kroky konzultoval s miestnym zborom; alebo zbor,ktorý ho poslal, s ním. Nie sú tam žiadne znaky pre podriadeniesa zboru, ako sa to dnes vyučuje. Konzultoval so svojim teamom, akvôbec... Ale obyčajne napreduje podľa svojho vedenia.“Odpoveď: Áno, súhlasím s vami, že jeto všeobecný Biblický princíp, že Boh pracuje plnšie skrzeCirkev – telo veriacich. Písmo je jasné – prečo mu neveriť?Nemám o tom pochybnosti. Ale nikdy som nepovedal, že Boh nemôžepoužiť ľudí, ktorí fungujú nezávisle. Veľakrát som povedal,že Boh je zvrchovaný a môže použiť kohokoľvek - aj Baláma;ale to nie je dôkaz, že človek je pred Bohom dokonalý. Je možné,že Boh môže pracovať skrze mňa a priviesť veľa ľudí k Sebe.Môžu byť veľké vonkajšie výsledky , ale vo mne môže byťniečo, čo sa

42.

Bohunepáči. Nemiešajte tieto dve veci. Samozrejme Boh môže použiťa používa učiteľov, zvestovateľov a Božích mužov z každejkrajiny, aby vysvetlil Písma a získal duše, ale zdôrazňu-jem, žeak chcete poznať Božiu plnosť, ktorú koná skrze Cirkev, potommusíte vojsť do Božieho plánu – niet inej cesty. Teraz tu mámeotázku: „Som nezávislý prirodzene, alebo Božím príkazom?“Existujú niektorí ľudia, ktorí zostávajú nezávislými, lebopre nich je problémom pracovať s druhými – sú šťastnejší,keď sú samotní, a sú dobrými ľuďmi. Môžete však pravdivopovedať, že vás Boh povolal, aby ste boli nezávislí? Mojouvlastnou skúsenosťou je, že potom, čo som pracoval samostatnesedem rokov, robiac moje vlastné plány, teraz dávam prednosťpráci v tíme - obyčajne 10 až 12 ľudí. Predtým som nevedel,ako sa radovať modlitebnému spoločenstvu celého zhromaždenia,ale od tej doby je mojím zdrojom sily pracovať v spolupráci sdruhými. Teraz je to pre mňa veľmi cenné mať modlitebnéspoločenstvo zhromaždenia a viem, že bol som ich modlitbamizachránený od mnohých chýb. Modlíme sa spolu ako zhromaždenie aPán nám dáva úžasné časy požehnania, viac ako som predtýmpoznal. Ale ma, prosím, nerozumejte zle. Nehovorím, že niktonie použitý bez nás. Všade sa modlíme za Boží ľud, ale keďpríde na budovanie zhromaždenia – musí to byť podľa Božiehoplánu.

Abysom zodpovedal druhú časť vašej otázky cítim, že je to veľmisilné vyhlásenie povedať, že Pavol nejednal s miestnym zborom,alebo skupinou potom, keď ukončil misijné cesty. Viete, Biblianedáva všetky detaily. Na prvom mieste to bol Pavol, ktorý takdôrazne a verne učil prvé zhromaždenia veriacich Božsképrincípy a nevykonával by ich potom on sám? Nechcel by byť sámpríkladom týchto vecí? Nuž, boli okolnosti, v ktorých nemoholkonzultovať so zhromaždením a v našom prípade to môže tiežbyť tak, že sa nemáme s kým modliť. Ale na druhej strane nie smepod zákonom, ale pod milosťou. Keď nemôžeme konzultovať snašimi spolupracovníkmi osobne, potom to určite môžeme urobiťpísomne. Keď v Jeruzaleme začalo dielo, zdalo sa, že tam nie ježiadny zborový poriadok a v tom čase nájdete Barnabáša a Saulapohybovať sa samotných. Bolo to až v Antiochii, že zborovýporiadok sa stal zreteľným, a odvtedy sa apoštolovia vždy pohlidopredu pod priamym vplyvom zboru. Všade v epištolách nachádzame,že Pavol apeluje na cirkev, aby sa za neho modlila: „Ale,vás prosím bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre láskuDucha, žeby ste spolu so mnou zápasili na modlitbách za mňa uBoha, aby som bol vytrhnutý od neposlušných neveriacich v Judsku aaby moja služba, ktorú mám pre Jeruzalem, bola príjemná svätým;aby som prišiel k vám v radosti skrze Božiu vôľu a odpočinul sispolu s vami“, Rim.15,30-32. „I za mňa, abymi bolo dané Slovo, keď otvorím svoje ústa, aby som prosto asmelo oznámil tajomstvo Evanjelia“, Ef.6,19. „Azároveň sa modlite i za nás, aby nám Boh otvoril dvere Slovahovoriť tajomstvo Kristovo, pre ktoré som aj spútaný, aby som hozjavoval tak, ako mi treba hovoriť“, Kol. 4,3-4.„Napokon, bratia, len sa modlite za nás, aby bežalo SlovoPánovo a bolo aj inde oslavované, ako aj u vás a aby sme bolivytrhnutí z moci premrštených a zlých ľudí. Lebo viera je nievecou všetkých“, 2Tes.3,1-2. Ztýchto Písiem je jasné, že Pavol stále počítal s modlitebnýmspoločenstvom zborov a žiadal si ho. Keď hľadáme modlitebnéspoločenstvo, neznamená to, že sme viazaní názormi druhých,jednoducho to znamená, že si ceníme modlitebné spoločenstvo.Naša bezpečnosť je v tom, že sme podporovaní celým zborovýmspoločenstvom. Oni musia vedieť, čo robíme a musíme komunikovaťs celým zborom, nie iba s jedným človekom. To je to, čo robilPavol!

Otázka4.: „Konáme lekársku službua často sa modlíme za pacientov. Pacienti sú Hinduisti aMoslimovia, ktorí sú šťastní, že sa za nich modlíme, alenemajú živú vieru v Pána Ježiša Krista. Ako ďaleko môžemeočakávať, že Boh odpovie na modlitbu za ich uzdravenie, aby mohlabyť Sláva menu Pána Ježiša Krista? Keď nemajú vieru, môžemeočakávať, že ich Boh uzdraví? „

Odpoveď: To záleží na našej viere a nie len na ichviere. V mnohých prípadoch sa zdá,

43.

ženáš Pán liečil ľudí, aj keď nemali vieru. V našom prípadecítim, že by sme sa mali modliť za

ichuzdravenie, ako aj za ich spasenie. Viem, že oni prichádzajú lenpre dobro svojho tela, ale ja sa všeobecne modlím za chorobu taktela, ako aj duše. To je našou výsadou, lebo náš Pán jemilujúci Stvoriteľ a vo Svojej milosti lieči ich choroby avyslobodzuje ich z ťažkostí, hoci Ho nevzývajú.

Otázka5.: „V prípade kresťanskéhojadra v malej dedine, ďaleko od spojenia s vonkajším svetom, čoby ste navrhol, aby sa tým riadili pri ustanovovaní starších? Ktoustanovuje starších? Pavol mohol určiť rôznych ľudí, aby šlisem a tam, aby ustanovil starších, ale keď nieto nikoho soštatútom Pavla, ako by to bolo možné v dedine?“

Odpoveď:Keď sa to tak vezme, osoby, skrze ktorých práca začína,sú zodpovedné za jej rast. Ak sami nemôžeme splniť tútoslužbu, musíme vyžiadať modlitby iných skupín veriacich, aby„Pán vyvolal niekoho, aby sa o nich staral.“ Skrze ich modlitbyBoh poskytne plné zaopatrenie a pošle niekoho, aby s nimi zostaldosť dlho, aby im vypomohol. Je to Božský princíp, že Boh nikdyneopustí Svoje ovečky a čaká od svojich spolupracovníkov, že Hopožiadajú, aby sa dovolávali Jeho sľubu, aby viedol Svoje ovečky- a On bude!

Otázka6.: „Písma nám prikazujú, aby smekázali Evanjelium každému stvoreniu. Do tej miery môžemebezpečne povedať, že potreba strateného sveta predstavuje výzvuk celému svetu. Ako viete, po rokoch evanjelizácia celého svetabola dôrazom WEC ((Kampaň pre celosvetovú evanjelizáciu). Uznávamto ako základnú vec, ale chápem, že vaša skúsenosť je viacevanjelizo-vať tam, kde je človek jednoznačne istý, že Bohpripravuje cestu. Mohli by ste sa podieľať so svojimi osobnýminázormi v tejto línii? „

Odpoveď:Ja predovšetkým verím, že príkaz kázať a učiť jezvrchovaný príkaz. Idú spolu a nesmú sa nikdy deliť.Keď sme rozpoznali túto dvojitú zodpovednosť, šli sme kázaťdo dedín. Bolo to v Sindh, kde som začal moju prácu. Bol som sám;a bola to najobtiažnejšia a zaostalá časť Indie. Bolo veľmimálo takých, ktorí sa odvážili ísť do ulíc a dedín Sindhu –také je to obtiažne miesto. Cítil som potrebu pomoci aspoločenstva, a tak som sa začal pýtať Pána. Poslal mi nejakýchspolupracovníkov. Spolu sme pracovali, spolu sme sa modlili azdieľali spoločenstvo vo veciach Pána. Zvykli sme sa modliť dlhéhodiny, zmieňovali sme sa o kresťanoch podľa ich mien a modlilisme sa za prebudenie medzi nominálnymi kresťanmi. Boh má istýčas pre každé miesto a držal nás tam počas piatich rokov.Do tej doby sme mali asi tridsať pozvaní na kampane na rôznychmiestach na severe Indie.

Čakalsom, že pôjdeme na sever, až kým Boh neprehovoril ku mne veľmijasne v jedno ráno a povedal mi, aby sme išli na juh. Ja som nemaltúžbu ísť na juh. Avšak v ten deň prišiel dopis z Madrasu,ktorý nás pozýval, aby sme prišli do Madrasu. Odpísal som apovedal som im, že sa budem viac modliť, prv než dám konečnúodpoveď. Chcel som si byť dvojnásobne istý, že ma On vedie.Modlili sme sa a Pán potvrdil Svoje Slovo, aby sme išli na juh.Bolo to v roku 1938, keď sme išli na juh na tri týždne do istéhomesta. Začali sme s modlitbami po celú noc a pokračovali počas 19nocí od polnoci do piatej hodiny ráno. Namáhali sme sa a Pán námzjavil Jeho vzor tým, že rozdelil Indiu do rôznych sekcií. V tomčase sme cítili, že viac bremena bolo pre juh ako pre sever. Avšakbol to pre mňa vždy boj, aby som zostal na juhu – stále somtúžil byť na severe, hlavne pre obtiažnosť jazyka. Nikdy smenerozmýšľali, ani sme si nežiadali, ale vždy sa zdalo, že násPán tlačí, aby sme išli na juh. Pána sme museli poslúchnuť,lebo sme vedeli, že Pán sa neriadi našimi myšlienka a túžbami.Nikdy sme neiniciovali kampaň na žiadnom mieste, ani nikomunenapísali, žiadajúc o stretnutia, ani sme sa neriadili podľamapy. Dovoľte mi, aby som vám podal jednoduchú ilustráciu, akonám boli otvorené ďalšie dvere. Dostali sme dopis z Vellore odmladého dievčaťa, ktorá chcela byť pokrstená. Tento dopis maprenasledoval po tri mesiace z miesta na miesto, tak som sapredovšetkým ospravedlnil, že som nemohol prísť skôr; ale išiel som na miesto, kde bývala a hovoril som

44.

sňou. Potom som hovoril s jej matkou: “Ste si istá, že vašadcéra robí správny krok?“ Uistila ma, že dievča jeznovuzrodené a dodala: „Som veľmi šťastná, že to idedosvedčiť v krste“. Potom sa som pýtal ďalej: „Toto všetkoje veľmi dobré, ale čo vy? Ak si myslíte, že vaša dcéra robídobrú vec, potom tú cestu musíte sama nasledovať. - Boh nerobížiadne výnimky.“ V našom rozhovore mi povedala, žev dedine bude stretnutie a srdečne ma pozvala, aby som prišiel. Nato stretnutie prišli mnohí z lekárskej fakulty z Vellorskejnemocnice, a z tohto som mohol vidieť, ako Boží čas prišiel preVellore. Pánovo Slovo prišlo ku mne jasne: „Nečakaj, najmi sidom a konaj kampaň!“

Podobnenám prišli podobné pozvania, aby sme vstúpili do Poona; pozvaniaz Assam, aby sme vošli do veľkých otvorených dverí medzi Lushai,Naga a i ďalšie skupiny ľudí.

Dveredo Poona sa nám otvorili bez toho, že by sme urobili akékoľvekplány. - boli sme jednoducho naporúdzi. Boli tam štyria z nás. Vsobotu ma prišiel navštíviť nejaký človek a povedal: “Nazajtra nemáme žiadneho rečníka v našej cirkevnej budove, povietenám zajtra vy Božie posolstvo?“ Modlili sme sa o to a prijalipozvanie. Prišiel veľmi veľký zástup a to aj napriek tomu, žepredtým nebolo žiadne oznámenie – a v priebehu troch dní smerozdali vyše tisíc lístkov pre rozhodnutie. Ľudí, ktorípodpísali lístky pre rozhodnutie, ktorí prijali Pána ako SvojhoSpasiteľa bolo šesťsto sedem. Pán v tom istom čase tiežnaznačil, že prišiel Jeho čas, aby konal v Poona a tak sme sinajali dom a začali ich učiť Bibliu.

Veľasme sa modlili za sever a teraz náš pocit je, že Boh napreduje aže sa blíži Jeho čas, aby konal na severe. Nemôžeme povedaťkde – možno, že je to Lucknow, alebo na nejakom inom mieste.

VGuntur sa to stalo takto: Bol som v Bellu a Boh mi povedal, že mámísť do Guntur. Išiel som tam, ale len na niekoľko hodín. Modlilsom sa na stanici, keď spoza mňa vyšli dvaja mužovia a povedali:“Poslali nás k vám niektorí Hinduisti z dediny vzdialenej asi 40míľ. Je tam asi 30 ľudí bez krstu. Mohli by ste prísť ichpokrstiť?“ Povedal som, že sa za to budem modliť a pošlemnajprv priateľa, aby sa utvrdil vo faktoch. Po dvoch mesiacoch smetam išli ako družina. Nuž, bola tam malá skupina veriacich. Malivlastné miesto pre bohoslužby. Taktiež v susednom meste bolo 30 až40 veriacich, ktorí sa zhromažďovali na uctievanie každý týždeň. Pán teraz používa jednotlivých veriacich, aby pre nás otvorilicestu. Toto sú príklady, ako sa snažíme naplniť príkazevanjelizovať a učiť pod vedením Svätého Ducha.

Otázka7.: (a) „Moja otázka sa týka Indickýchspolupracovníkov. Ako misia dôverujeme Pánovi, že nám pošleIndických spolupracovníkov, ktorí sú ochotní prísť pracovať snami na báze „viery“, rovnako ako my. Iné misie majú Indickýchpomocníkov, avšak ich platia.

(b)A čo tí, ktorí pracujú, kde nie je žiadny zbor?“

Odpoveď:(a)To je chyba, ak pracujete ako misia. Ľudia, ktoríprichádzajú pracovať do misie prirodzene očakávajú, že ichbudú platiť. Tak to obecne rozumejú všetci Indovia. Ale akpracujete na báze zhromaždenia, je pravdepodobnejšie, žespolupracovníci prídu na báze viery. Z toho dôvodu neschvaľujememisie, ani vôbec neprosíme o pracovníkov. (b) Viete, tým, žepracujete na báze zhromaždenia, môžete očakávať, že Boh dázhromaždeniu dary (nie misiám) tak, ako to robil v prvýchkresťanských zboroch. Musíte Ho požiadať o pracovníkov, či užsú zo severu, juhu alebo z kadekoľvek. Je to v zhode s Jehoporiadkom, ako sa nachádza v Ef. 4.11-12. Toto sú dary, ktoré Bohchce dať cirkvi. Akákoľvek iná cesta je na báze zamestnávateľ/zamestnanec, čo nie je Božia cesta.

Otázka8.: „Nakoľko každézhromaždenie je buď nezávislé, alebo patrí nejakej denominácii– a aj najnezávislejšie skupiny sú spolu spojené určitýmdruhom federácie – aké sú znaky, ktoré má človek hľadať,aby sa rozhodol, či zhromaždenie je verné alebo nie?“

Odpoveď:Znaky? To je ťažké odpovedať. Nemôžeme sa riadiť vecami,ktoré sa javia ako pravdivé. Skutočne jediná cesta, ktorouosoba môže určiť pravý motív skupiny, je žiť

45.

snimi. Na druhej strane nachádzame skupiny, ktoré súúprimné, ale postrádajú učenie. Len tak zistíme, či sú verníalebo nie, keď žijeme s nimi a hľadáme vzájomné spoločenstvo,že si môžeme byť istí, že chcú byť riadení Svätým Duchom -to je jasný pracovný motív. Uctievajú Pána tým, že sazhromžďujú na Lámanie Chleba pri Pánovom stole? Žiadajú si,aby bol v skupine naplnený Božský plán? Chcú byť riadení ichvlastnými doktrinálnymi predstavami? Ak sú úprimní pri hľadaníPánovho nariadenia ustavične, potom ich prijmite ako miestny zbor.To je prinajmenšom skúška, ktorou sa riadime.

Otázka9.: „Nakoľko cítite, ževšetci misionári majú byť spojení so zhromaždením, aképraktické kroky navrhujete, aby sa to dosiahlo?

Odpoveď:Ale to som ja nikdy nepovedal. Ja som sa len vyjadril, že tí,ktorí sú žiadostiví nasledovať Boží plán, by tak mali urobiť.Toto by nezahrnulo všetkých misionárov. Určite je to podľatoho, čo k nám hovorí Boh ako k jednotlivcom, aby sme spoznali, žemusíme vstúpiť do Božieho plánu. Nemôžete to nikomu nanútiť,ani to nie je niečo, do čoho vojdete ľudskou múdrosťou auvažovaním. Ak začnete spolupracovať, presvedčíte sa, že Božíporiadok je zhromaždenie. Taký krok sa nikdy nesmie podniknúťodporúčaním. Musí prísť od Pána k jednotlivcovi samotnému.

Otázka10: „Do určitej mierymisionári majú Biblickú prípravu a skúsenosti Pánovej práce.Mali by byť vedení bratom alebo starším, ktorý má menejskúsenosti; toto ako riešite v menších zhromaždeniach?“

Odpoveď:Tu nejde o záležitosť vedenia - je to azda nevhodne použitéslovo. Duchovne sa snažíme spolupracovať jeden s druhým nabáze spoločenstva - hľadajúc spoločenstvo každého jednotlivéhoveriaceho. Ako Boží služobníci rozoznávame len jedno vedenie ato je Božie vedenie. Nie sme pod kontrolou ľudí. Ak sú tam staršízboru, ako starších ich uznávame, či už sú gramotní alebo nie,zrelí alebo menej zrelí. Prijímame ich ako Božích služobníkova na tom princípe sa uchádzame o ich spoločenstvo. Pre nás to máveľkú hodnotu – vzájomná závislosť a úcta, ale nie vedenie.Nuž, ak si myslíte, že vám Boh nedal toto usmernenie, lenčakajte, nie je potrebné byť netrpezlivým. Našou skúsenosťouje, že starší nám nevnucujú svoje spôsoby a myšlienky. Keďraz rozpoznáme, že sú starší od Boha povolanými, je radosť avýsada mať s nimi spoločenstvo a s nimi spolupracovať.

Otázka11: „Vo WEC (Kampaň precelosvetovú evanjelizáciu) máme systém, ktorým sú kandidátitestovaní a prijímaní ako vhodní pre misionársku prácu. Je tuaj ďalšia dvojročná skúšobná doba v teréne. Potom dostanúplnú slobodu, aby sa rozhodli a aby prijali službu, ako ich SvätýDuch vedie v spoločenstve s ostatnými členmi v teréne. Aký máteplán pre pracovníkov na plný úväzok pre ich prijatie a uznanie?“

Odpoveď:Samozrejme, že nemáme žiadny plán. Tí, ktorí k námprídu ako spolupra-covníci, zostanú s nami na jeden rok, niektorína desať rokov a niektorí menej. Nemáme pevne stanovenú dobu.Neprestávame ich pozývať a kedykoľvek zistíme, že sú zrelí apripravení a dá sa im veriť, že splnia službu, rozoznáme nanich Božie povolanie. Niektorí odídu pre rôzne príčiny. My ichnenútime, radšej necháme iniciatívu na jednotlivca. Tí, ktorísa rozhodnú pracovať s nami dobrovoľne a s túžbou, aby bolipreskúšaní, zostanú ďalej s nami. Zapoja sa do práce pod šírimnebom, stretnutiach v domoch a práci s evanjeliom a takto zistímeich schopnosti a jednotlivé dary. Máme veľmi široký výber ľudí,ktorí k nám prichádzajú! Niektorí sú jednoduchí dedinskíľudia, niektorí sú vzdelaní a nadaní ľudia. Každý musí byťtestovaný rozdielne, aby sa určili jeho dary a povolanie. Alepokiaľ ide o vás ako skupinu súhlasím, že máte potrebu držaťsa nejakého plánu.

46.

Otázka12: „Čo pokladáte za Nebeskýplán pre Cirkev pri uznaní piatich služieb (apoštoli, proroci,evanjelisti, pastieri a učitelia), ktoré sú jej dané spolu sčinnosťou deviatich nadprirodzených duchovných darov. Obhajujetednes tieto služby v zboroch?“

Odpoveď:Nemyslím, že to treba vnucovať. Duchu Svätému sa musídať plný dohľad. Keď On pracuje, zistíte, že rozličné nadprirodzené dary, aj talenty fungujú v

zhodea jednote. My zaručujeme, že keď je sporná otázka akéhokoľvekdruhu, Duch Svätý má dohľad. Na druhom mieste nie sme viazanínijakou metódou. V skutočnosti často máme nový plán pre každézhromaždenie. Keď Duch Svätý koná, prečo Ho potom nenechať,aby konal? Ak zistíme, že sa niečo deje neusporiadane, hneď tozastavíme. Veríme, že keď Duch Svätý má dohľad, zjavuje samnohými spôsobmi - ako sa rozhodne – niekedy skrze všetky dary,niekedy len skrze niekoľké. Ale netrváme, že On musí robiť veciistým spôsobom, alebo tou istou cestou. Vo všeobecnosti smeopatrní na nejaké osobitné prejavovanie nadprirodzeného daru.Musíme rozpoznať, či je od Boha, alebo od diabla, inak by sme bolináchylní sa rozhodovať podľa ľudského svedectva. Takuplatňujeme každý test, každé hodnotenie, a keď zistíme, žeje tam vnútorný pokoj, poriadok, súlad a jednota, potom toprijímame ako dôkaz od Boha.

VBratislave, advent 2011, upravil vstk