Rado Naniaš
http://www.krestan.sk/blog/selah/tri-stanky
Verím, že sa pamätáte na situáciu na hore, keď sa Pán Ježiš v prítomnosti Petra, Jána a Jakuba premenil a žiaril vo svojej sláve, ktorá Mu náležala a zjavili sa pri Ňom Mojžiš a Eliáš.
Peter vtedy zapotil: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri
stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.
Dlhé roky som nechápal, prečo chcel postaviť stánok pre
Mojžiša a stánok pre Eliáša. Viacerí sa určite pamätáte, že o tejto
pasáži som už písal v sérii Úskalia služobností v článku Dobre je
nám tu, a práve vtedy som dostal zjavenie o tom, čo vlastne toto
všetko znamená.
Mnohí z našich súrodencov správne vnímajú, že je nemiestne
postaviť stánky pre Mojžiša a Eliáša, že je to vlastne modloslužba,
uctievanie ľudí.
Takisto mnohí kresťania správne chápu ten význam, že Mojžiš a
Eliáš predstavujú ZÁKON A PROROKOV. Spomínate si, ako často Pán
Ježiš používal toto vyjadrenie? Zákon a proroci.
Skrátene povedané - starý spôsob, stará zmluva.
Prečo nemožno postaviť teda stánky pre Zákon a prorokov?
Pretože koniec zákona je Kristus (Rim 10.4).
Ak sme boli Kristom ospravedlnení, a to sme boli, keď sme
prijali Jeho milosť (škoda, že si nemôžete prečítať môj článok
Ospravedlnenie, to je totiž jeden z tých, ktoré nevidno), tak sme
spravodliví, nie preto, že by sme mali nejakú našu vlastnú
spravodlivosť, ale preto, že našou spravodlivosťou je Ježiš Kristus
(1Kor 1.30, 2Kor 5.21). Nie skrze našu spravodlivosť, ale skrze
spravodlivosť Božiu (Rim 1.17, Rim 3.21, Rim 10.3).
O tomto som už písal v článku Sloboda od zákona, a mohli by
sme (a verím, že ešte aj budeme) veľa čo ešte rozprávať.
Znamená to ale zaujímavú vec. Rozmýšlali ste už niekedy nad
tým, prečo sa chodí na súd? Chodia tam spravodliví? Alebo tí, ktorí
sú podozriví z viny, či priamo vinní?
Chodí sa na súd pre odmenu? Veru nie. Na súd sa chodí len pre
vymeranie trestu. My sme predsa už súd (a jeho rozsudok smrti) nad
sebou prijali, keď sme sa zriekli sami seba, aby sme už nežili viac
my, ale Kristus v nás. Sám Pán Ježiš potvrdzuje, že kto uveril,
nejde už na súd, ale prešiel zo smrti do života (Jn 5.24).
To znamená ale, že zákon nie je pre spravodlivých. A veruže
toto Písmo hovori v 1Tim 1.9.
My už nie sme pod zákonom (Rim 6.14-15). Čo to teda znamená,
že nie sme pod zákonom? Môžeme vari teda zákon Boží porušovať?
Určite nie.
Pán to jasne hovorí, že naša spravodlivosť (tá, ktorá je
zjavovaná skrze naše skutky), má byť oveľa väčšia než spravodlivosť
náboženských snaživcov, farizejov a zákonníkov (Mt 5.20). A Pavol
to vysvetľuje: Ale keď vás Duch vedie, nie ste pod zákonom (Gal
5.18).
Skúsim vám to vysvetliť, čo to znamená v praxi:
Zákon hovorí: Nepokradneš! Alebo ešte lepšie - slovami Pána
Ježiša, aby ste porozumeli Jeho kázaniu na hore:
Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nepokradneš!
Ale ja vám hovorím, že ak neobdarúvate, nečiníte lásku!
Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nepovieš kriveho
svedectva! Ale ja vám hovorím, ak nevovádzate ľudí do pravdy, tak
ich nemilujete a ste ľahostajní, že idú do zatratenia!
Ak ťa vedie Duch Boží, budeš myslieť na to, ako obdarovať
blížneho, a ani ťa len nenapadne biť sa do pŕs, že si
nepokradol!
O tomto to je. Mnohí náboženskí snaživci sa snažia zapáčiť
Bohu tým, keď ukazujú Bohu, ako mali možnosť ukradnúť a neukradli.
A keďže svoj boj s vlastnou žiadosťou pokradnúť vyhrali, sú na to
patrične pyšní a bez váhania odsudzujú vo svojom srdci tých, ktorí
zhrešili.
Lenže zabúdajú, že oni sami padajú v inom. Všetci padáme.
Jeden v jednom, iný v onom. Milosť je všetko, čo máme. Ak sa však
zadívame na zákon, ktorý nás súdi, nájdeme sa ako
vinníci.
Preto nás Písmo povzbudzuje k tomu, aby sme sa zahľadeli do
dokonalého (nového) zákona slobody (zmluva milosti). Aby sme
nepozerali na svet a na ľudí očami starého zákona, lebo ak máme
pred očami NEPOKRADNEŠ, tak s tým zákonite budeme
bojovať.
Ak však budeme hľadieť na Krista a na Jeho lásku,
nepotrebujeme prikázania, pretože láska blížnemu zle nečiní (Rim
13.10) a v láske sú naplnené aj zákon, aj proroci (Mt 22.37-40).
Iba ten, kto nie je dokonalý v láske, má strach. Prečo? Pretože,
chudák, hľadí na zákon, preto nevie vstúpiť viac do lásky, viac sa
jej oddať a nechať sa jej milosťou obmyť.
Jediné prikázanie Novej zmluvy je:
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako
som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali (Jn
13.34).
Všimnite si, že Pán Ježiš povedal NOVÉ prikázanie vám dávam.
Nové! Ale ak je dané niečo nové, znamená to, že staré už neplati
(Žid 8.13). Nestačí nekonať zlo (dodržiavať zákon). Kto vie dobre
činiť a nečiní, hriech má (Jk 4.17).
Nateraz k téme o naplnení zákona v Kristovi dosť. Prejdeme
ďalej.
Takže už vidíme, že postaviť stánky zákonu a prorokom, je
neposlusnosť Pánovi, je to v skutočnosti kochanie sa samým sebou,
aký som snaživý. Je to náboženstvo skutkov.
A to bez ohľadu na to, či je niekto znovuzrodený alebo nie.
Pavol Galaťanom jasne napísal, že je možné začať Duchom a potom sa
vrátiť do chodenia telom. Nie, takto to správne nie je.
Lenže...
… čo ten stánok pre Ježiša?
Toto je iná vec. Čo môže byť zlé na tom postaviť stánok pre
Ježiša? A práve toto mi nešlo do hlavy toľké roky. A toto mi
vysvetlil Pán práve vtedy, keď som písal Úskalia služobností.
Krátko na to mi vysvetlil aj ďalší význam stánkov pre Mojžiša a pre
Eliáša, a to vám chcem teraz napísať.
Ak by sa jednalo len o tú slobodu od zákona, ako som ju
rozpísal vyššie, či v článkoch predtým, stačilo by...
… lenže je tu to lenže: prečo nebolo (a nie je) správne
postaviť stánok svojmu Majstrovi, ako Ho Peter v tej chvíli jasne
pomenoval?
Čo je zlé na tom, keď zbožní ľudia chcú prejaviť úctu svojmu
Pánovi a postaviť Mu chrám?
Predtým vám ale rozpoviem jedno podobenstvo o tom, čo znamená
byť vedený Duchom Božím, ktoré mi pred rokmi povedal jeden milovaný
brat.
Duch Boží viedol cez púšť troch mužov. Bolo to dlhé a úmorné
putovanie, ale kráčali s vierou, že Boh má s nimi zámer a ich
putovanie jasný cieľ. Po mnohých dňoch prišli do oázy. Občerstvili
sa vodou, jedlom, príjemne posedeli v chládku košatých stromov.
Bolo to veľmi povzbudzujúce.
V oáze boli aj ďalší ľudia. Naši traja pútnici zrazu našli
mnoho spoločného s ostatnými vôkol a viedli družné rozhovory sediac
v príjemnom chládku držiac poháre s chladivou vodou. Oáza uprostred
púšte, raj na zemi.
V istý moment povedal Boží Duch týmto trom: Vstaňte, ideme
ďalej.
Jeden sa postavil, dvaja však ostali sedieť. Nechápavo sa na
nich pozrel a pýta sa: Nejdete? Pán nás vedie ďalej...
Odpovedali: Súď sám, či to môže byť Boží hlas. Trmácali sme sa
drsnou horúčavou púšte na pokraji smrti, tu sme našli všetko, čo
potrebuje naše telo i naša duša. Zaiste bol toto cieľ cesty. My
ostávame. Ty si blázon, keď ideš.
…k tomuto podobenstvu sa ešte vrátim.
Prečo tri stánky? Prečo tri? Prečo zvlášť Mojžišovi a zvlášť
Eliášovi? Prečo im dvom nie jeden, ak sú zástupcovia jednoliateho
učenie zákona a prorokov?
Poviem vám tajomstvo. Tieto tri stánky sú znakmi náboženstva.
VŠADE bez rozdielu, kam sa len pozriete sú v akomkoľvek náboženstve
tieto tri stánky.
Prvý detail, ktorý stojí za povšimnutie je, že Peter hovorí
POSTAVÍME stánky, teda je to o ľudskej námahe, je to ľudské dielo,
ľudská snaha zapáčiť sa Bohu.
A teraz mi dovoľte povedať vám, čo ktorý stánok
predstavuje.
Eliášov stánok predstavuje uctievanie pomazaných ľudí, ktorých
nám dal Boh, aby nás viedli. Proroci poslaní Bohom, ktorých sme sa
mohli dotknúť. Proroci, na ktorých sme videli Božie pomazanie. Sú
nedotknuteľní, neomylní, sú vyslancami Boha na zemi.
Môžete si dosadiť... pápež, Mohamed, Budha... čo len chcete.
Platí aj pre žijúce či nežijúce znovuzrodenecké hviezdy popstar a
celebrity.
Ak čo len slovom siahneš na nášho pomazaného vodcu, stihne ťa
zaslúžený trest!
Stánok Mojžišovi predstavuje modlu učenia, ktoré neslobodno
porušiť, inak stihne vinníka trest. Mojžiš doniesol od Boha zákon.
Bodka. Zákon je neporušiteľný. Ktokoľvek pojde proti zákonu musí
zahynuť. Cudzoložníkov nám káže ukameňovať, skús len povedať, že
nie!
Ale opäť si môžete dosadiť predstavu zákona, ako si ho ľudia
predstavujú - či je to Korán, či katechizmus, či akékoľvek iné
stanovy akéhokoľvek náboženského klubu o tom, ako zbožne žiť. Zase
- platí aj pre znovuzrodenecké spoločenské kluby.
Ak neveríš tak, ako naše učenie káže, a ak nežiješ podľa nášho
učenia, lebo my máme to pravé, jediné správne učenie, Boh nám je
svedkom, tak rob pokánie, lebo si heretik a nechceme mať s tebou
nič spoločné!
A stánok pre Ježiša predstavuje ľudský spôsob uctievania
svojho Pána. To je na tom to zlé. Ľudská predstava o tom, ako by
mal vyzerať chrám.
Otcovo srdce o tej predstave hovorí: Aký stánok, aký chrám?
Toto je môj milovaný Syn, Jeho poslúchajte!
Jeho nasledujte, s Ním choďte. A Pán Ježiš zišiel hneď na to
dole z hory, slúžiť tým, ktorí to potrebovali. Vyslobodzovať
zajatých, hľadať stratených, uzdravovať nemocných...
...zatiaľ čo ľudské predstavy sú: postaviť budovu, prípadne
aspoň prenajať a určiť rozvrh služieb a bohoslužieb. Kto ako a kedy
bude čo robiť.
Ideme predsa v šľapajách našich zbožných otcov a vôbec sa
nepýtame nebeského Otca, či v tom máme pokračovať. Máme predsa pred
očami “dobre je nám tu”, pretože tu kedysi bol Pán a bolo nám tu
kedysi dobre, čo na tom, že On už zišiel z hory a stánok je
pustý...
...budeme spievať hlasnejšie, snáď sa rýchlo vráti.
Sme ako tí dvaja v tej oáze, ktorí sa tam zabývali. Je pre nás
neprestaviteľné, že by nám Pán povedal, aby sme išli z oázy nášho
zborečku zase do púšte. Uvedomujem si, že prakticky nepoznám
kresťana, ktorý by sa v nedeľu, alebo v deň, keď sa koná ich
“bohoslužba v ich stánku”, ktorý by sa pýtal Pána, či tam má vôbec
ísť, alebo má ísť inde, napríklad sa prechádzať po meste, aby ho
Pán priviedol k nejakým stratených dušiam. Alebo či nemá zostať
doma a modliť sa.
Chodiť do zboru v pravidelný čas je mnohým modlou. Nie je
vôbec možné pripustiť, že by to bol stánok pre Ježiša.
Áno, uvedomujem si, že mnohí kresťania jasne chápu rozdiel, že
tým chrámom Božím nie je budova, ale Boží ľud, že Boží chrám je
postavený zo živých kameňov, lenže ten stánok pre Ježiša je SPÔSOB
ako sa ľudia snažia o to, ako to má v tom stánku vyzerať. Plánujú
to ľudia, stavajú to ľudia a vykonávajú to ľudia.
Mám však pre vás tajomstvo - my, čo chodíme s Pánom Ježišom,
máme oltár, z ktorého NEMÔŽU, nemajú právo, jesť tí, ktorí konajú
bohoslužbu v stánku (Žid 13.10)!
Všetky tieto tri stánky sú spoľahlivým detektorom toho, či tí
ktorí ľudia CHODIA s Kristom, alebo žijú v stánkoch na hore, kde
voľakedy dávno zažili slávu Božiu, dotyk Boží, alebo (u bludných
vierovyznaní) slávu ľudskú, démonické zjavenia či čokoľvek
iné.
Pred nejakým časom som u jedného bračeka čítal v slzách slovo
z Písma:
Títo všetci umierali vo viere a nedosiahli, čo im bolo zasľúbené. Len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi. Lebo tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. A keby boli mysleli na zem, z ktorej vyšli, by mali dosť času vrátiť sa. Ale oni túžia po lepšej vlasti, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil (nebeské) mesto....iní podstupovali muky, a neprijali prepustenie, aby dosiahli lepšie vzkriesenie. Iní zase okúsili posmech a bičovanie, ba aj putá a väzenie. Kameňovali, mučili, rozpiľovali ich, umierali mečom, blúdievali v ovčích a kozích kožiach, strádavali, trpievali útlak a ubližovanie, ONI, KTORÝCH SVET NEBOL HODEN, túlavali sa po púštiach a vrchoch, po jaskyniach a prepadliskách zeme.(Žid 11.13-16, Žid 11.35-38)
Oni, ktorých svet nebol hoden! Svet ich nebol hoden! To je
pohľad Boha na tých, ktorí nemilujú svet i svojej duše kvôli
Kristovi. Pohanenie sveta, ba dokonca pohanenie blížnymi kvôli
Kristovi, im je milšie, než by prijali prepustenie z tohto statusu.
Rozhodli sa vzdať sa všetkého, a pohanenie Kristovo mať za viac,
než všetky poklady sveta (Žid 11.26).
Ó, Pane, koľko Tvojich detí dnes túži po uznaní ľudí! Koľko
tých, čo hovoria, že Teba hľadajú, hľadajú svoju slávu, ako
vyzerajú v očiach iných, koľkí hľadajú slasti tohto sveta! Odpusť
Pane, zmiluj sa a zakroč!
Jeden brat, ktorý chodil slúžiť do mnohých krajín, raz
pricestoval do krajiny, v ktorej býval práve vo chvíli, keď na to
isté letisko pristávalo lietadlo s prezidentom tej krajiny, ktorý
bol kdesi v Afrike na poľovačke. Samozrejmosťou boli vrúcne ovácie
a chválospevy mnohopočetného zástupu ľudí na prezidenta, keď si ten
brat v tej chvíli pred Pánom vzdychol: Pane Ježišu, tento bol na
dovolenke, zapoľovať si bol, a tak ho vítajú, keď sa vracia domov,
ako keby neviem čo úžasné tam robil.
A ja, čo v slzách slúžim dušiam, za ktoré si Ty hynul, mňa tu
víta len hŕstka. Ľudia jemu vzdávajú slávu, nie Tebe a Tvojmu
dielu. Kto mňa víta, keď v Tvojom mne vychádzam i vchádzam?
A Pán mu na to odpovedal: Ešte nie si doma... ešte nie si
doma...
Ešte nie sme doma. Pri našom Otcovi, pri našom Pánovi. Tam,
kde nám išiel pripraviť príbytky. Ešte nie je čas uvelebiť sa v
oáze. Ešte je tu práce veľa. A robotníkov málo. A Otec doteraz
pracuje.
Neseď stále iba v lavici, brat môj, sestra moja. Ešte nie sme
doma...
![[CNW:Counter]](../images/bookman5147.cgi?nejotazky&8&FFFFFF&000000&on)
Komentáře