Smilnica, o ktorej sa hovorí v Zjavení 17a 18, je Babylón, ktorého skutky Boha mimoriadne urážajú. Prečo je jej správanie takým priestupkom proti Bohu? Čo Babylón znázorňuje a aká je jeho podstata? Prečo Boh Babylón zničil...? Kiežby Boh otvoril naše oči, aby sme skutočne videli Babylón z pohľadu Písma.

 

 

Názov Babylón pochádza z „Bábel“. Iste poznáte z Biblie príbeh o veži v Bábeli. Podstata veže v Bábeli spočívala v snahe vybudovať niečo, čo by dosahovalo zo zeme až do neba. Na stavbu tejto veže ľudia použili tehly. Medzi tehlou a kameňom je podstatný rozdiel. Kameň stvoril Boh, kdežto tehlu vyrobili ľudia. Tehly sú ľudský vynález a ľudský výrobok. Význam slova Babylón má spojitosť s vlastným úsilím človeka vybudovať vežu, ktorá by dosahovala až do neba. Babylón predstavuje schopnosti človeka. Predstavuje falošné kresťanstvo, kresťanstvo, ktoré nedovolí svätému Duchu, aby uplatňoval svoju právomoc. Takéto kresťanstvo nevyhľadáva vedenie svätým Duchom, ale všetko dosahuje ľudským úsilím. Všetko sa skladá z tehál vyplálených človekom, všetko závisí na konaní človeka. Tí, ktorí konajú podľa tohto princípu, nevidia, že sú obmedzení. Snažia sa konať Božie dielo svojimi vlastnými prirodzenými schopnosťami. Nie sú schopní povedať: „Pane, pokiaľ nám nedáš milosť, nemôžeme urobiť nič.“ Myslia si, že ľudské schopnosti stačia na duchovné veci. Chcú na zemi založiť niečo, čo by dosiahlo do neba.

 

Boh však niečo také nemôže nikdy prijať. Niekto je celkom talentovaný a myslí si, že môže kázať, keď si trochu naštuduje teológiu. Čo je to? Tehly. Iný človek, ktorý je veľmi chytrý, získa určitú podporu, má nejaké znalosti a stane sa kresťanským pracovníkom. A opäť, čo je to? Tehly! Určitý človek je schopným organizátorom, takže je požiadaný, aby riadil cirkevné záležitosti. Čo je to? Tehly! To všetko je ľudské úsilie vybudovať niečo zo zeme do neba pomocou ľudských schopností, pomocou tehál...

 

Keď Izraeliti vstúpili do zeme Kenaán, bol Achan prvým človekom, ktorý tam spáchal hriech. Čo to bol za hriech? Achan povedal: „Videl som medzi korisťou jeden pekný sineársky plášť... Vzplanul som žiadosťou a vzal som si ho.“ (Joz 7:21) Babylónsky šat zviedol Achana k spáchaniu hriechu. Čo tento nádherný odev znamenal? Nádherný odev sa nosí kvôli vzhľadu. Keď sa niekto odieva do nádherného odevu, znamená to, že sa zdobí, aby vylepšil svoj vzhľad, a aby svojej osobe dodal trochu viac lesku. Achanova žiadostivosť po babylónskom odeve znamenala, že sa chcel vylepšiť, aby vypadal lepšie. To bol Achanov hriech.

 

Kto boli ľudia, ktorí ako prví zhrešili v Novom zákone po tom, čo vznikla cirkev? Písmo nám ukazuje, že to boli Ananiáš a Zafira. Aký hriech spáchali? Klamali svätému Duchu. Príliš Pána nemilovali, chceli však, aby vypadali ako niekto, kto Pána veľmi miluje. Len sa pretvarovali. Neboli ochotní dať Bohu s radosťou všetko. Ale pred ľuďmi sa správali, ako keby obetovali všetko. To je babylónsky odev.

 

Princípom Babylóna je teda pokrytectvo. Aby ľudia získali uznanie druhých, predstierajú niečo, čo nie je skutočnosťou. Pre Božie deti je veľmi nebezpečné predstierať, že sú duchovné. Často sa stretávame s tým, že duchovné správanie je len predstieraním. Ľudia sa ním pokrývajú ako pozlátkom. Mnohé dlhé modlitby sú falzifikátom, mnohé tóny modlitieb sú nepravé. Majú pôsobiť dojmom pravosti, aj keď pravdy v nich niet ani kúsok. Taký je princíp Babylóna. Kedykoľvek si obliekame odev, ktorý neodpovedá nášmu skutočnému postaveniu, chováme sa podľa princípu Babylóna.

 

Božie deti netušia, koľko falše na seba zobrali kvôli ľudskému uznaniu. To je celkom protichodný prístup v porovnaní s prístupom Baránkovej nevesty. Všetko, čo robíme z falše, je založené na princípe smilnice, nie na princípe nevesty. Je veľmi dôležité, aby sa Božie deti zbavili predstierania pred ľuďmi. Princípom Babylóna je niečo predstierať, aby sme získali uznanie od ľudí. Ak sa v cirkvi upneme na získanie ľudského uznania a postavenia medzi ľuďmi, máme účasť na hriechu babylónskeho odevu a na hriechu, ktorý spáchali Ananiáš a Zafira. Falošné oddanie sa je hriech a falošná duchovnosť je tiež hriech. Pravé uctievanie je v duchu a v pravde...

 

Osemnásta kapitola nám o Babylóne odhaľuje mnoho ďalších vecí, zvlášť čo sa týka prepychu, ktorý si užíval. Pokiaľ ide o náš postoj voči vedeckým vynálezom, môžeme v prípade potreby používať mnoho vecí. Práve tak, ako to hovoril apoštol Pavol, keď hovoril o užívaní tohto sveta (1Kor 7:31), slúžia nám proste k použitiu. Avšak mať záľubu v luxuse je iná otázka. Existujú kresťania, ktorí odmietajú všetok prepych a všetko, čo prispieva k potešeniu tela. Nehovoríme, že by sme vôbec nemali používať určité veci, ale že všetko, čo je nad mieru, je prepych. Bez ohľadu na to, či ide o odev, stravu alebo bývanie, pokiaľ je niečoho nadbytok alebo nad naše potreby, je to prepych a nasledovanie princípu Babylóna. Boh nám dovoľuje všetko, čo potrebujeme, ale nedáva súhlas k veciam, ktoré sú nad rámec našich potrieb... Pokiaľ žijeme podľa svojej žiadostivosti, jednáme podľa princípu Babylóna...

 

Videli sme, že princípom Babylóna je zmiešavanie ľudských záležitostí so slovom Božím a telesných vecí s vecami duchovnými. Je to predstieranie, že niečo, čo je z človeka, je z Boha. Je to prijímanie ľudskej slávy pre ukojenie ľudskej žiadostivosti. Babylón teda predstavuje pomiešané a skazené kresťanstvo... Podľa Božieho slova  nemôžu byť Božie deti zapletené do ničoho, čo má charakter Babylóna. Boh povedal, že musíme výjsť z akejkoľvek situácie, kde sa ľudská sila mieša s Božou silou, kde sa do Božieho diela miešajú ľudské schopnosti a kde sú s Božím slovom pomiešané ľudské názory. Nemôžeme sa účastniť ničoho, čo má charakter Babylóna. Musíme z neho výjsť. Božie deti sa potrebujú učiť z hĺbky svojho ducha oddeľovať sa od Babylóna a odsudzovať všetky jeho činy...

Babylón mal počiatok vo veži v Bábeli. Deň za dňom sa Babylón viac a viac rozrastá. Nakoniec ho však Boh odsúdi... Všetci, ktorí sú rovnakej mysle s Bohom, musia povedať: „Haleluja,“ lebo Boh odsúdi Babylón... Vlastné odsúdenie Babylóna vykoná Boh v budúcnosti, ale duchovné odsúdenie musíme previesť my dnes. Ako sa nám páči, keď Božie deti zanášajú do cirkvi množstvo neduchovných vecí? Znamená to snáď, že by sme nemali k Božiemu súdu povedať „Haleluja“ len preto, že všetci sme Božie deti a  že by sme sa mali navzájom milovať? Musíme si uvedomiť, že to nie je otázka lásky, ale otázka Božej slávy. Princípom Babylóna je zmätok a nečistota, preto je nazývaný smilnicou.“

 

 

Autor: Watchman Nee – z knihy „Slávna cirkev“