Nie sme zo sveta, rovnako, ako náš Pán Ježiš nebol zo sveta. 
Nemôžeme vstúpiť do hriechu, hýrenia, nemáme sa usilovať o to, čo chcú všetci. Nemôžeme sa hrať v uliciach Márnivosti s deťmi temnoty, náš nebeský Pán nás oddelil. 
Noe bol zavretý s jeho Bohom. „Vojdi do korábu,“ bolo Pánove pozvanie. 
On bol so svojím služobníkom a jeho rodinou. 

Všetci vyvolení prebývajú v Bohu a Boh v nich. Šťastný je ten, kto je v spoločenstve s Bohom Otcom, Synom a Duchom. Nebuďme nepozorní k volaniu milosti: „Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a zavri svoje dvere za sebou; schovaj sa na malú chvíľu, dokiaľ neprejde hnev.“

Noe bol takto oddelený a nič zlého sa mu nemohlo stať.
Potopa ho potom len zdvihla bližšie k nebu a vietor ho niesol na jeho ceste.
Mimo archu bola skaza, ale vo vnútri bol pokoj a mier.

Bez Krista zahynieme, ale v Kristu Ježiši sme dokonale v bezpečí. 
Noe bol zatvorený, aby ani nezatúžil vyjsť a tí, ktorí sú v Kristu Ježiši, sú v Ňom naveky. 
Nevyjdú von, pretože večná vernosť ich oddelila a zloba pekla ich nemôže pritiahnuť späť. Princ z domu Dávidovho zatvoril a žiaden muž neotvorí. 

Keď raz v posledných dňoch Pán domu vstane a zatvorí dvere, márne bude búchanie a nariekanie profesorov. 
Rovnaké dvere, ktoré múdre panny uzavrelo dnu, bláznivé navždy uzavrie von.
Pane, uzatvor ma v tvojej milosti.